Komunistický režim nastolený v Československu po februárovom prevrate v roku 1948 využíval pri presadzovaní svojich cieľov mnoho foriem perzekúcií. Jednou z oblastí, ktorej sa výrazne dotkla krutosť komunistickej moci, bolo poľnohospodárstvo a jeho násilná kolektivizácia.
Práve v dôsledku budovania kolektívnej poľnohospodárskej veľkovýroby došlo k rozvráteniu tradičných dedinských štruktúr a k premene zaužívaných pomerov vo vidieckom prostredí. Za úhlavných nepriateľov „budovania socialistickej dediny“ režim označil majetných roľníkov, „dedinských boháčov“, voči ktorým uplatňoval širokú škálu represívnych opatrení. Istú nádej v zmiernenie nátlaku režimu pri presadzovaní kolektivizačných zámerov priniesol rok 1953. Prejav prezidenta A. Zápotockého 1. augusta 1953 na Klíčavskej priehrade bol začiatkom krízy násilnej kolektivizácie v Československu.
