Aprílové vydanie Historickej revue vás prenesie do najväčšieho konfliktu gréckeho sveta v staroveku, do obdobia peloponézskych vojen.
Ako to videl Thukydides
Dejiny tohto konfliktu poznáme najmä vďaka klasikovi, ktorý spor Sparty a Atén nielen zachytil, ale bol aj jej priamym účastníkom. Do akej miery sú naše vedomosti o tomto úseku antických dejín práve Thukydidovým dielom či skôr jeho interpretáciou? Aj na to sa dnes snaží dať odpoveď historická veda. Thukydidove Dejiny peloponézskej vojny sa napriek kritickému zhodnoteniu dnešných bádateľov stali literárnou klasikou. Nie sú totiž len prehľadom o udalostiach z obdobia 5. storočia pred n. l., ale do značnej miery aj užitočnou učebnicou politiky, na ktorej sa od Thukydidových čias až tak veľa nezmenilo.
(zdroj: Historická revue)Námorná vs. pozemná veľmoc
Z učebníc dejepisu si pamätáme, že celý konflikt vyvolala vzájomná podozrievavosť a napokon i nevraživosť dvoch gréckych mocností – Sparty a Atén. A hoci boli peloponézske vojny súbojom dvoch omnoho komplexnejších mocenských paktov – Peloponézskeho spolku a Délskeho námorného spolku – už automaticky tušíme, že to bolo práve nepriateľstvo spomínaných dvoch gréckych štátov, ktoré rozpútalo dlhú a zničujúcu vojnu. Navzájom sa však líšili svojou vojenskou silou i záujmovou sférou. Kým Atény dominovali na mori, Sparta sa zasa vyznačovala vojenskou silou svojich pozemných jednotiek. Kto mal navrch? A ako sa tento vzájomný pomer prejavoval v ostrom mocenskom súboji? Nové vydanie HR vás tak medzi veľké meranie síl.
Po spartskej hanbe na Sfaktérii prišla Brasidova odplata
Vojna medzi Aténami a Spartou bola poznačená striedavým úspechom raz na jednej a raz na druhej strane. V roku 425 pred n. l. obletela grécky svet nečakaná správa, že sa časť spartských vojakov vzdala Aténam na ostrove Sfaktéria v blízkosti prístavu Pylos. Zdalo sa, že Atény sú na najlepšej ceste k rýchlemu víťazstvu, no už čoskoro spartskú reputáciu napravil mimoriadne schopný vojvodca Brasidas, keď svojim severným ťažením vážne poškodil aténske pozície na severe Egejského mora. Ponúkame pohľad na obe vojnové ťaženia, ktoré však stále boli len úvodom k omnoho dlhšiemu konfliktu.
Nešťastná sicílska výprava
Do pamäte historikov sa vryla predovšetkým odvážna výprava Atén a jej spojencov k Syrakúzam na Sicílii v roku 415 pred n. l. Hoci Atény zhromaždili na tú dobu nebývalú vojenskú silu, ani tá im víťazstvo nepriniesla, práve naopak. Pozriete sa preto na jedno z najväčších vojenských zlyhaní v staroveku.
Lysandros a narastajúci perzský faktor
Na konci dlhého konfliktu sa napokon misky váh začali nakláňať na spartskú stranu. Veľký podiel na jej konečnom víťazstve mal vojvodca Lysandros. Do akej miery však jeho úspech na vojnovom poli podporili štedré perzské dary? Zrejme tušíte, že nešlo o nezištnú pomoc. Oboznámite sa preto aj s vývojom po peloponézskych vojnách, ktorý priniesol nečakané rozuzlenie.
„Zo Slováka všecko vystane, ešte aj magyar költő“
To sú slová učiteľa gymnázia v Aszóde Štefana Koreňa a myslel pri tom na niekdajšieho študenta Sándora Petőfiho či skôr Alexandra Petroviča. Identita veľkého maďarského básnika je dodnes predmetom dišpút. Pre jedných je príkladom uhorského vlastenectva, pre iných odrodilým Slovákom, ktorý sa jednoducho stal Maďarom. V článku od maďarského historika Józsefa Demmela sa preto dočítate viac o tejto postave našich spoločných uhorských dejín.
Slávia vs. Sparta a tí ostatní
Sparta, to nie je len antické Grécko, ale pre mnohých skôr slávny futbalový klub. V článku o jej najväčšom súperovi – pražskej Slávii – sa pozriete do mimoriadne pestrého pražského futbalového života, a to v čase, keď si tento šport získaval svoju masovú popularitu.
