Ako sa robila politika v meste na vode

Byzantské udalosti po roku 1172 a následné vojny s Janovom mali zásadný vplyv na dejiny politického systému Benátok. Od prelomu 12. a 13. storočia sa postupne ukončuje monarchické obdobie vlády dóžov. Ľudové zhromaždenie odsúhlasilo vytvorenie komisie, ktorá bude voliť dóžu a zhromaždenie samotné ho len ratifikuje: základná ústavná moc tak prešla na Veľkú radu. Nastupuje Commune Venetiarum, reprezentované množstvom republikánskych rád a úradov.

Prakticky všetky významné inštitúcie sídlili v Dóžovskom paláci, kde bola každej vyhradená príslušná sála, kde sa mala konkrétna inštitúcia schádzať, hlasovať a prijímať rozhodnutia. Predstavme si preto najdôležitejšie politické inštitúcie Benátskej republiky.

Veľká rada (Consilium maius, Maggior Consiglio)

Už v rokoch 1141 - 1143 sa zriadila akási rada múdrych Consilium Sapientium, čo bol poradný zbor dóžu. Od neho sa odvodzuje Malá aj Veľká rada. Veľkej rade po r. 1172 ľudové zhromaždenie odovzdalo právo navrhovať zákony a personálne obsadenie – teda voľbu členov alebo nominačných komisií všetkých ostatných rád a inštitúcií. Postupne sa rozširovala až na niekoľko stovák osôb šľachtického aj obchodníckeho pôvodu, významných rodín prisťahovaných zo zámorských kolónií atď., ktorých členstvo sa na návrh osobitných poverencov každoročne obnovovalo a dopĺňalo. Nahradila tak pôvodné ľudové zhromaždenie (concio), ktoré bolo až príliš naklonené populárnemu rodu Tiepolovcov, úspešných admirálov a neoficiálnych vodcov ľudovej frakcie, ktorí viac ráz zastávali dóžovský úrad a hrozilo, že si uzurpujú moc pre seba a svoju rodinu.

Procesia s relikviou sv. Kríža na Námestí sv. Marka v Benátkach od maliara Gentile Belliniho. Obraz zobrazuje pestrú benátsku spoločnosť – kým príslušníci kléru sú oblečení v bielom, členovia Senátu, prokurátori a príslušníci najvýznamnejších patricijských rodín, ostatní obyvatelia sú oblečení v čiernom. (zdroj: wikimedia.org)

Roku 1297 došlo na popud dóžu Pietra Gradeniga, ktorý vraj nesmierne pohŕdal nižšie postavenými osobami, k jej uzavretiu (Serrata del Maggior Consiglio) v zmysle, že členstvo vo Veľkej rade sa odvtedy pripustilo len tým, ktorí v nej v posledných štyroch rokoch zasadali a ich potomkom. Nešlo v danom momente principiálne len o šľachticov, skôr o vybranú vrstvu aktuálnych držiteľov moci, z ktorých sa aristokracia následne sformovala. Bola to najdôležitejšia udalosť ústavnoprávnych dejín Benátok, zakonzervoval sa existujúci stav a moc v rukách tvoriacej sa vládnucej vrstvy. Kým dovtedy prísne platila zásada lex scripta teda písaný zákon, odteraz bol dôležitejší jeho zmysel: štátny záujem a jeho interpretácia sa nadradili nad literu zákona.

Počet členov Veľkej rady nebol pevne stanovený. Odvtedy však už len výnimočne dochádzalo k otvoreniu a doplneniu nových členov (spravidla za významné zásluhy), napr. po zásadných vojenských alebo politických udalostiach. Bežný počet regulárnych členov narástol na vyše 1000 osôb. Veľká rada sa stala najvýznamnejším orgánom republiky, akýmsi jej parlamentom.

Roku 1315 spísali tzv. Zlatú knihu, teda zoznam šľachtických rodín s právom dedičného členstva, ktoré sa muselo od r. 1323 dokazovať. Najväčší počet osôb oprávnených zasadať vo Veľkej rade sa dosiahol r. 1527, keď podmienky splnilo 2746 šľachticov. Sála v Dóžovskom paláci, kde sa každú nedeľu schádzala (a predstavovala dôležitú spoločenskú udalosť) je, pochopiteľne, najväčšia a dodnes je zachovaná pre návštevníkov.

V Dóžovskom paláci sa odohrával všetok politický život, sídlil v ňom dóža a zasadali tu všetky rady i senát Benátskej republiky (zdroj: Adobe Stock)

Benátsky dóža

Veľká rada od r. 1178 rozhodovala aj o voľbe dóžu. Aby sa zabránilo machináciám, vytvorila sa v priebehu niekoľkých desaťročí až do r. 1268 mimoriadne zložitá volebná procedúra tak, že sa stále pridávali ďalší a ďalší voliči voličov: žrebom vybrali v rade 30 členov, z nich ďalším žrebovaním deviatich, tí zvolili 40, z nich vyžrebovali 12, tí volili 25, z ktorých žrebom vybrali deviatich, deviati volili 45, z nich žrebom zasa 11, a tí napokon volili komisiu 41 konečných voličov dóžu.

V tejto záverečnej skupine nesmeli byť príbuzní žiadneho z kandidátov a nesmeli sa v nej nachádzať ani dvaja členovia patriaci k tej istej rodine. Ešte pred žrebovaním vyšiel poverený úradník na ulicu a priviedol prvého chlapca, na ktorého naďabil. Ten mal byť zárukou nestranných volieb a bol poverený vyťahovať žreby - rôznofarebne upravené loptičky.