V tomto roku si pripomíname 200. výročie od narodenia Gregora Johanna Mendela (20. júla 1822). Jeho meno si už automaticky spájame so začiatkami genetiky, no už menej
ho poznáme ako skromného augustiniánskeho rehoľníka a neskôr opáta, ktorému sa dostalo dobré vzdelanie a mal aj šťastie na vedecky priaznivé kláštorné prostredie. V ňom objavil svoj talent, keďže tamojšia záhrada mu umožňovala venovať sa presláveným experimentom s hrachom, ktoré mu ako jednému z prvých umožnili nahliadnuť do zákonov genetiky.
Mendelove schopnosti mal podľa jednej historky dokonca prehliadnuť aj Charles Darwin. Tá hovorí, že mu Mendel poslal svoje experimentálne zistenia, o ktoré sa s ním chcel podeliť. Anglický velikán vraj jeho článok úplne ignoroval a odložil ho nabok. Keby si však dal námahu a prečítal si ho, vyhol by sa azda niektorým mylným častiam svojej evolučnej teórie. Ide však o mýtus. Darwinovi v skutočnosti žiadny svoj článok neposlal, nemáme o tom dôkaz.
Rakúšan alebo Moravan?
Mendel býva často a mylne označovaný za Rakúšana. Presnejšie by sme ho však mohli charakterizovať ako po nemecky hovoriaceho obyvateľa habsburskej monarchie moravského pôvodu. Na svet prišiel v Hynčiciach v Dolnom Sliezsku v časti zvanej Kravařsko. Jeho otec Anton bol polovičný Čech, matka Rosina Nemka, žili v jednoduchých roľníckych pomeroch.
Johannovým rodným jazykom bola nemčina, no tým, že vyrastal v dvojjazyčnom prostredí, naučil sa aj plynulo hovoriť po česky. Vďaka svojmu nadaniu sa najskôr dostal do piaristickej školy v Lipníku nad Bečvou. Stredoškolské vzdelanie ukončil maturitou na gymnáziu v Opave a následne pokračoval na Filozofickej fakulte Univerzity v Olomouci (1840 – 1843).
Otec Anton si prial, aby sa jeho syn vrátil domov a prevzal rodinný statok. Johann sa však nakoniec v roku 1843 rozhodol vstúpiť do rehole augustiniánov v Starom Brne (v nem. Alt-Brünn), kde prijal svoje rehoľné meno Gregor (v češtine Řehoř). Nebol teda mníchom, ale rehoľníkom a svoj život nestrávil len asketickou prácou či tichou modlitbou vo svojej komunite. Naopak, spolu s ďalšími spolurehoľníkmi nachádzal svoje poslanie medzi ľuďmi, konkrétne v učiteľskom povolaní.
Mendelov mikroskop (zdroj: Mendelovo múzeum v Brne)Počas života sa musel prehrýzť aj cez neúspechy, keď napríklad dvakrát neuspel v zložení učiteľskej akreditácie. Na druhej strane sa pri svojich ťažkostiach nevzdával, pokračoval v štúdiu a špičkové vzdelanie napokon dosiahol na Viedenskej univerzite v rokoch 1851 – 53. Tu vynikal vo fyzike, matematike či botanike. Neskoršie Mendelove experimentálne zistenia preto neboli žiadnou náhodou, o ktorú sa mu podarilo zakopnúť – opierali sa o rozsiahle, premyslené a dôkladne nastavené experimenty.
