Dvadsiateho siedmeho decembra si pripomíname presne 200 rokov od narodenia Louisa Pasteura (1822 – 1895). Poznáme ho ako významného a zároveň všestranného vedca. Aby sme však lepšie porozumeli jeho práci a odkazu, začnime inou decembrovou udalosťou.
V jedno chladné ráno 2. decembra 1885 sa po americkom Newarku potuloval agresívny pes a útočil na všetko, čo mu prišlo do cesty. Ľudia sa dali dokopy, aby ho spacifikovali.
Prv než sa ozval výstrel a pes sa zložil na zem mŕtvy, stihol pohrýzť sedemnásť iných psov a niekoľko detí. Na zvierati sa zjavne prejavovala besnota a preto sa čoskoro rozšírila po meste panika. Je možné pohryzené obete ešte zachrániť? A ako zabrániť, aby sa nákaza šírila ďalej?
Choroboplodný zárodok besnoty pod mikroskopom (zdroj: wikimedia.org)Záchranca čaká za oceánom
Bolo jasné, že po meste sa potulujú ďalšie besné psy, ale nik v tej chvíli nevedel, koľko ich je a ktoré to presne sú. Starosta čoskoro nariadil, že všetky psy v meste bez náhubku budú zastrelené. Netrvalo však dlho a náhubky sa rýchlo vypredali.
Príznaky besnoty boli v tom čase už známe. Vedelo sa, že pohryzení ľudia majú niekoľko týždňov, kým sa u nich prejavia charakteristické symptómy: horúčka, vracanie, triaška a predovšetkým silný smäd bez toho, aby sa chorý dokázal napiť. Nasledovala už len celková paralýza a napokon smrť.
Besnota (lat. rabies)
je akútne vírusové ochorenie teplokrvných živočíchov, teda aj človeka. Patrí zároveň medzi ochorenia prenosné zo zvierat na človeka (typickým prípadom je uhryznutie besným psom). Postihuje predovšetkým centrálnu nervovú sústavu (mozog a miechu). Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. Ďalšími sprievodnými symptómami ochorenia sú horúčka, vracanie, triaška a hydrofóbia (panický strach z vody). Po plnom prepuknutí tohto ochorenia u človeka dosahuje úmrtnosť až 100 percent. Zamedziť je tomu možné včasným očkovaním ešte počas inkubačnej doby (u človeka spravidla niekoľko týždňov), v zásade však čo najskôr po uhryznutí nakazeným zvieraťom.
Hoci bola dovtedy praktizovaná liečba lepšia než bezmocné čakanie, i tak vzbudzovala hrôzu. Rany po pohryznutí sa totiž vypaľovali a to buď horúcim železom, alebo naliatím kyseliny do postihnutého miesta.
Nanešťastie, ani táto metóda neprinášala záruku, že človek bude po takomto drastickom zákroku v poriadku. Mnohí sa teda obávali najhoršieho.
Medzi obyvateľmi mesta sa však rozšírila aj správa o tom, že len pred pár mesiacmi použil istý francúzsky vedec nový, inovatívny spôsob, ako predísť prepuknutiu besnoty, ktorým už zachránil život dvom chlapcom. Volal sa Louis Pasteur a žil vo vzdialenom Francúzsku.
V tej chvíli sa však sotva ponúkala lepšia možnosť. Pasteur preto čoskoro dostal o celej záležitosti telegram, na ktorý promptne reagoval s ponukou, aby pohryzené deti poslali za ním.
O týždeň neskôr preto rodiny posadili svoje deti na zaoceánsku loď na cestu cez Atlantik, na ktorú sa im vyzbierali miestni dobrodinci. Netrvalo dlho a 15. januára 1886 už americká tlač oznamovala, že deti sa z Francúzska vrátili živé a zdravé.
Louis Pasteur mal, samozrejme, o dobrú reklamu postarané. Ako sa mu však podarilo v zápase so zákernou infekciou uspieť?
Pes nakazený besnotou, fotografia z roku 1963 (zdroj: wikimedia.org)Z umelca svetový vedec
V roku 1800 boli nákazlivé choroby stále rovnakou záhadou ako počas stredoveku. Ak však preskočíme o storočie neskôr, situácia už bola značne odlišná. Odborníci začali používať nové lekárske postupy, akými sú dodnes očkovanie či lepšia sanitácia.
Hybnou silou týchto pozitívnych zmien bol práve francúzsky vedec Louis Pasteur, ktorý prvýkrát presvedčivo poukázal na dôležitú úlohu mikróbov (mikroskopických organizmov) v živote človeka. Jeho objavy ho postavili do pozície zakladateľa mikrobiológie a moderného chápania infekčných chorôb.
Jeho vedecké začiatky však boli celkom skromné. Pasteur už ako chlapec vynikal mimoriadnou usilovnosťou, no zároveň i výtvarným talentom. Jeho otec, ktorý pracoval ako garbiar a v mladosti slúžil v Napoleonovej armáde, dúfal, že jeho syn sa stane vzdelaným a uznávaným učencom.
