Dramatické dejiny Krymského polostrova nám ponúkajú niekoľko príbehov a predstavujú ho z viacerých uhlov. Zápas o toto dedičstvo neustáva ani dnes.
Najskôr je to Krym antický ako súčasť gréckeho a rímskeho sveta. Potom je to Krym tatársky či osmanský ako súčasť Orientu. Krym ako ruská kolónia a vojenská základňa pre omnoho imperiálnejšie ciele ruských cárov. A Krym v 20. storočí ako miesto traumy pre najrôznejšie národnostné a etnické skupiny, ktoré boli v dôsledku ruskej občianskej vojny, hladomorov na Ukrajine, nacistickej okupácie počas druhej svetovej vojny a následných Stalinových krutých represií decimované či vysťahované. A napokon Krym ako súčasť Ukrajiny, ale aj Krym ukradnutý/anektovaný Ruskom v roku 2014. A ešte aj dnes Krym ako súčasť bojiska a zápasu brániacej sa Ukrajiny za obnovu svojej územnej celistvosti.
Polostrov Krym je v celých dejinách východnej Európy pozoruhodným miestom, kde sa oddávna stretávali najrôznejšie kultúry, ale aj veľmocenské záujmy. Otázka, komu Krym vlastne patrí, už dávno nie je len nejakou teoretickou špekuláciou, ale stala sa súčasťou veľmocenskej politiky a kremeľskej štátnej propagandy.
Hoci sa na prvý pohľad nezdá tento kúsok zeme medzi Čiernym a Azovským morom nijak podstatný, pravdou je presný opak. Jeho strategická poloha, ale aj symbolický význam a osobitné postavenie v ruskom historickom či kvázi historickom vedomí z neho robí jednu z najhorúcejších oblastí na planéte.
O fenoméne Krym v ruskom politickom myslení i historickom vedomí sa rozprávame s Helenou Ulbrechtovou zo Slovanského ústavu AV ČR, spoluautorkou a spolueditorkou knihy Polostrov Krym: od križovatky kultúr k ruskej kolónii.
Predurčuje dramatický osud Krymského polostrova už jeho geografická poloha? A bol problematickým miestom na mape aj po väčšiu časť svojej histórie?
Základná vlastnosť Krymu, ktorá predurčila mnohé z jeho dramatických dejín, je vlastne fakt, že leží medzi Európou a Áziou. To je jeho počiatočný problém. Už Herodotos tvrdil, pokiaľ máme jeho slovám veriť, že sa tu stretával antický svet s barbarmi, t. j. s národmi a etnikami nehelénskeho pôvodu. A tým sa to vlastne aj začalo.
Krym bol tranzitným územím a až do vrcholného stredoveku tu neexistoval jeden zjednotený štátny útvar. Istý čas bol súčasťou Pontského kráľovstva, následne rímskeho impéria a po jeho rozpade tvoril okrajovú časť Byzancie. Medzitým sa na Kryme pohybovali Skýti, žili tu údajne aj bájni Taurovia, po ktorých nesie polostrov jedno zo svojich pomenovaní. Vo výpočte najrôznejších a dnes už nejestvujúcich etník, ktoré tu žili, by sme mohli skutočne ešte dlho pokračovať. Z rovnakého dôvodu je Krymský polostrov aj vďačným objektom archeológie, ale tiež miestom bohatej stredovekej histórie.
Veľmi špecifickým miestom je mesto Chersonézos (dnes súčasť Sevastopoľa), ktoré bolo dôležitým mestským centrom a prístavom, ktorý slúžil Grékom či neskôr Rimanom, resp. Byzantíncom. Všetky tieto jeho predispozície mali napokon za následok aj to, že sa tento polostrov napokon dostal od 16. či 17. storočia do klieští dvoch veľmocí – z jednej strany Ruska a z opačnej strany Osmanskej ríše. Od toho momentu už môžeme hovoriť o novodobých dejinách Krymu.
Pozostatky antického mesta Chersonézos s Katedrálou sv. Vladimíra v pozadí, postavenou v 19. storočí na základoch niekdajšej byzantskej baziliky, kde mal byť podľa legendy pokrstený Vladimír I., knieža Kyjevskej Rusi. (zdroj: Adobe Stock)Už antická mytológia spomína Krym v súvislosti s príbehom o Ifigénii z Tauridu. Krym a špeciálne Chersonézos mali byť tiež miestom krstu sv. Vladimíra, významného panovníka Kyjevskej Rusi. V tomto duchu by sme mohli pokračovať ďalej. Je preto Krym aj dôležitým symbolickým miestom?
Áno, ale zvykneme podceňovať ešte jednu okolnosť. Historici, ktorí sa venujú kultúrnym dejinám, často upozorňujú na klimatické podmienky, ktoré panovali a panujú na Kryme. V tomto zmysle sa objavovala jeho charakteristika ako južného skleníka a jeho stotožnenie s orientálnou krásou v duchu Rozprávok z tisíc a jednej noci. To je veľmi dôležité.
Zaujímavý je výrok škótskeho historika a byzantológa Neala Aschersona, ktorý vo svojej knihe Čierne more hovorí, že Krym pôsobil na okolitý svet až s erotickou príťažlivosťou, čo bol aj dôvod, prečo sa ho všetci chceli zmocniť. Ja som na Kryme nikdy nebola a obávam sa, že sa tam už ani nepozriem. Po ruskej anexii Krymu v roku 2014 na mňa však tento text zapôsobil a začala som sa touto problematikou podrobnejšie zaoberať a hľadať si k nej literatúru.
Neskôr som sa venovala aj literárnej reflexii Krymu a musím skutočne potvrdiť, že je to naozaj symbolické miesto, čo potvrdilo mnoho z tých, ktorí Krym navštívili.
Uvediem ďalší príklad, rakúsku historičku Kerstin Jobstovú, ktorá napísala fundamentálnu vedeckú prácu ku kultúrnej histórii Krymu. Aj pre ňu bol Krym čímsi zvláštnym, takmer posvätným. Povedala by som, že čisto racionálne vysvetlenie pre tento profil Krymu nenájdeme. Koniec koncov naznačujú to už antické príbehy, ktoré zasadzujú svoje rozprávanie práve na Krym. Tu napríklad Odyseus zostúpil do podzemia a znova by sme mohli spomenúť Ifigéniu z Tauridu.
