Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
O Krymskej vojne historici vravia, že bola jednou z prvých moderných vojen, ktorá mala niekoľko prvenstiev. V námorných bojoch sa objavili lode poháňané parným strojom, na východoeurópske bojiská sa vojaci z Británie a Francúzska presúvali už aj s použitím železníc, správy z vojny sa do hlavných európskych miest prenášali telegrafmi.
Krymská vojna bola tiež prvým veľkým konfliktom, ktorý bol zdokumentovaný priekopníkmi nového média – fotografie. V prípade niekoľkých britských a jedného stredoeurópskeho fotografa, ktorí jej priebeh fotografovali, môžeme hovoriť o prvých vojnových fotografoch.
Fotograf z Uhorska
Je zatiaľ málo známym faktom, že ešte pred slávnejšími kolegami z Veľkej Británie sa na bojiská krymskej vojny vypravil fotograf uhorského pôvodu Károly Pap Szathmáry (v prameňoch sa objavuje aj podoba jeho mena Carol Popp de Szathmary; 1812 – 1887), ktorý pochádzal zo sedmohradského mesta Kluž (dnes Cluj-Napoca). V 50. rokoch bol v službách moldavsko-valašského vojvodu Alexandra Ioana Cuzu a pohyboval sa v oblasti južného Rumunska.
Po ruskej invázii do podunajských kniežatstiev sa rozhodol zachytávať fotoaparátom začínajúcu sa vojnu. Podobne ako iní neskorší fotografi aj on viezol celé technické vybavenie na krytom voze, ktorý bol zároveň jeho tmavou komorou na vyvolávanie snímok. O tom, že jeho činnosť bola skutočne nebezpečná, svedčí fakt, že v apríli 1854 v bitke pri podunajskom meste Silistra sa pri fotografovaní nepriateľských pozícií stal objektom delostreleckej paľby z tureckej strany. Našťastie, tureckí delostrelci nemali presnú mušku.
Svoje fotografie z vojny vystavoval aj na Svetovej výstave v Paríži, ktorá sa uskutočnila v roku 1855. Jeden z albumov dokonca venoval cisárovi Napoleonovi III., ktorý ho prijal na audiencii. Szathmáry fotografoval najmä hlavných veliteľov vojsk, vojakov rôznych typov v táboroch, ale zachytil aj niektoré bojiská a bitky.
Bohužiaľ, do dnešných dní je známych len niekoľko jeho fotografií z krymskej vojny, napríklad v múzeu fotografie a filmu Georga Eastmana v americkom meste Rochester sa zachovali iba tri jeho fotografie. Napriek tomu Szathmáryho môžeme vyhlásiť za prvého vojnového fotografa v dejinách. Neskôr pôsobil v službách rumunskej kráľovskej rodiny a zomrel ako uznávaný fotograf v Bukurešti.
Fentonov fotografický voz, ktorý mal k dispozícii na krymskom bojisku v roku 1855 a v ktorom si viezol celé technické vybavenie, mu zároveň slúžil aj ako ubytovanie v náročných frontových podmienkach. Na fotografii pózuje Fentonov asistent Marcus Sparling (zdroj: wikimedia.org)Prví Angličania
Oveľa známejšími sú anglickí fotografi, ktorí dokumentovali krymskú vojnu z poverenia najvyšších miest. V roku 1855 ju dokumentoval Roger Fenton, po jeho odchode jej záverečnú fázu zachytili spolupracujúci fotografi James Robertson (1813 – 1888) a Felice Beato (1832 – 1909). Obaja neskôr fotografovali aj iné vojnové konflikty, napríklad Beato počas svojej kariéry nafotil povstanie Indov proti Britom v roku 1857 alebo druhú ópiovú vojnu v Číne, ktorú dokumentoval v jej závere. V súvislosti s krymskou vojnou sa však ikonickými stali zábery, ktoré urobil fotograf Roger Fenton.
Fotografický autoportrét Rogera Fentona (zdroj: wikimedia.org)Fenton sa narodil v roku 1819 a spočiatku inklinoval k maliarstvu. V rokoch 1849 a 1850 dokonca vystavoval svoje obrazy na každoročných salónoch Kráľovskej umeleckej spoločnosti, ale už v tomto čase sa začal zaujímať o nový druh zobrazenia reality – fotografiu. V roku 1851 sa vybral do Paríža, kde sa chcel zoznámiť s najnovšími trendmi vo fotografovaní. Stretol sa tu s významnými fotografmi, ako bol napríklad Gustave Le Gray, priekopník nových metód fotografovania, najmä kalotypie a kolódiového procesu vyvolávania pozitívu.
Naplnený novými poznatkami sa Fenton začiatkom roka 1852 pokúsil o prvé vlastné fotografie. Fotografoval zväčša portréty rodiny, blízkych osôb, ale aj ulice Londýna a krajinné scenérie. Vytvorené fotografie aj vystavoval, čím sa stal známym do takej miery, že ešte v roku 1852 ho ruská vláda pozvala, aby zdokumentoval finálne práce na reťazovom moste cez rieku Dneper v Kyjeve.
