Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Jedným z mnohých ľudí, do života ktorých negatívne zasiahli udalosti augusta 1968 a následné perzekúcie normalizačného režimu, bol aj prof. PhDr. Milan Hamada, DrSc. (1933), literárny vedec, kritik a historik slovenskej kultúry. Literárnu a vedeckú obec 13. februára zasiahla správa o jeho úmrtí.
Uvádzame preto rozhovor, ktorý vyšiel s pánom profesorom v Historickej revue v lete roku 2018.
Za svoj angažovaný postoj počas demokratizačných procesov v období 60. rokov a za kritiku vojenskej okupácie Československa v auguste 1968 bol po nástupe normalizačného režimu zbavený zamestnania na Ústave slovenskej literatúry SAV a mal zakázané publikovať a verejne vystupovať.
Do verejného a akademického života sa vrátil po roku 1989, keď opäť pôsobil na Ústave slovenskej literatúry SAV a prednášal na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity.
Okrem množstva článkov je autorom viacerých knižných monografií, jeho dielo Zrod novodobej slovenskej kultúry (1995) patrí medzi základné zdroje pri skúmaní dejín slovenskej kultúry. Rozhovor s Milanom Hamadom sme zamerali práve na oblasť kultúrnych dejín okolo roku 1968, ktorých bol sám angažovaným účastníkom.
Po nastolení komunistického režimu vo februári 1948 a represívnych 50. rokoch prišiel v období 60. rokov v Československu „odmäk“. Ako sa to prejavovalo v oblasti československej, respektíve slovenskej kultúry?
Obnovenie Československej republiky po porážke hitlerovského nacizmu a fašizmu v druhej svetovej vojne bolo nádejné.
Došlo k obnoveniu predmníchovskej demokratickej ČSR, v ktorej bola demokracia na vysokej úrovni najmä vďaka pôsobeniu prvého prezidenta Tomáša G. Masaryka. Na Slovensku nemala demokracia hlboké korene a aj tie, čo nevyschli, boli slabé. S fašizmom kolaborujúci slovenský štát ju takmer úplne zničil.
Napokon k tomu prispela aj postupná, ale rýchla spolupráca so Sovietskym zväzom, ktorý prostredníctvom komunistickej strany presadzoval v krajinách patriacich do sféry jeho vplyvu, to znamená aj v Československu, svoj politický model. Pojem demokracie mal v ňom podobu, ktorá sa nazývala, v stalinsko-leninskej podobe, diktatúrou proletariátu proti liberálnej demokracii, aká sa uskutočňovala v Spojených štátoch amerických a v západných európskych štátoch.
