Dnes je bitka pri Lepante jedným z mnohých dátumov v učebniciach dejepisu. Vo svojej dobe však šlo o jedinečnú udalosť – 7. októbra 1571 dopoludnia bolo vybojované „víťazstvo v bitke storočia“. Pre súčasníkov nebolo Lepanto o nič menej dôležité ako koniec druhej svetovej vojny v najnovších dejinách. Po dlhom čase sa konečne ukázalo, že Turci nie sú neporaziteľní.
V tomto období moc Turkov dosiahla svoj vrchol. Vyše štyridsaťročná vláda sultána Sulejmana II., prezývaného Nádherný, sa skončila v roku 1566.
Osudovo zasiahol i do dejín Uhorska a Slovenska už začiatkom svojej vlády víťaznou bitkou pri Moháči. Roku 1538 potom porazil spojené benátsko-pápežsko-španielske loďstvo pri Prevese a v následných mierových rokovaniach mu Benátčania museli okrem dobytých ostrovov navyše odstúpiť niektoré pevnosti v Egejskom mori a platiť ročný tribút za to, že im sultán ponechal Cyprus.
Turci sa približujú
Turci prebrali v nasledujúcich desaťročiach od Benátčanov prevahu na mori a zdalo sa, že ich víťazný postup proti kresťanskému svetu nič nezastaví.
V šesťdesiatych rokoch prepadávali turecké lode talianske aj dalmátske prístavy na Jadranskom mori, dovtedy výsadnom území Benátskej republiky, ktorá túto oblasť hrdo nazývala „náš záliv“. V severnej Afrike obsadilo Sulejmanovo loďstvo ostrovy patriace Španielsku, v Uhorsku dobylo turecké vojsko niekoľko dní po sultánovej smrti pevnosť Sziget.
Zatiaľ do Benátok prenikali správy, že Turci pripravujú inváziu na Cyprus, ktorý ešte ostával v rukách republiky.
Ústrednou osobnosťou v organizovaní protibenátskych akcií bol istý Jozef Nassi, portugalský žid, kedysi násilím obrátený na kresťanskú vieru. Načas žil i v Benátkach, kde plánoval založiť niekde na ostrovčekoch na lagúne hebrejskú kolóniu. Keď mu to vláda republiky nedovolila, odcestoval do Konštantínopolu na sultánov dvor.
Tam vládla v náboženských otázkach väčšia tolerancia, Jozef sa teda mohol navrátiť k viere predkov. Stal sa dôverným priateľom a poradcom Selima, syna Sulejmana Nádherného.
2. Osmanský sultán Mehmed II. – jeho ambície vo východnej oblasti Stredozemného mora viedli napokon k novému vojnovému konfliktu. (zdroj: wikimedia.org)Mladý sultán dovolil to, čo Benátčania kedysi odmietli, a v Sýrii tak vyrástla židovská kolónia. Okrem toho sa vravelo, že to bol predovšetkým Jozef Nassi, kto primal sultána k neskoršiemu útoku na Cyprus.
Tvrdil, že bez Cypru nebudú mať Turci zaistené pozície v Stredozemí a že s ním budú môcť rozvíjať protišpanielske akcie zo severnej Afriky.
Moslimskí pútnici na ceste do Mekky nebudú už nútení cestovať po suchej zemi cez púšte a nehostinné oblasti, ale z Cypru sa budú môcť pohodlne dopraviť k Červenému moru. A nadšený sultán Selim údajne prisľúbil Jozefovi, že sa po dobytí ostrova stane jeho kráľom.
V Benátkach teda Jozefa nepodozrievali bez príčiny – navyše v tom čase vypukol v meste požiar v dokoch, kde sa vyrábali galéry. Ako vinník bol za tejto situácie označený predpokladaný turecký špión – tým skôr, že v tejto dobe skutočne odhalili a nechali zaškrtiť v Benátkach viacerých tureckých agentov, z ktorých jeden bol dokonca Jozefov príbuzný.
Cyprus v centre pozornosti
Ostrov Cyprus vlastnili Benátčania necelých sto rokov. Dostal sa im do rúk pomerne originálnym spôsobom.
