Zľudovený výrok partizánskeho veliteľa Miloša Uhra v podjavorinskom regióne sa spájal s odmietnutím poskytnúť drevo na kúrenie z javorinských hôr pre nemeckú posádku usídlenú v jeho rodisku v Lubine. Zima 1944/45 bola veľmi tuhá. Partizánska vojna od jesene 1944 a významná pomoc odbojárom taktiež nenechávali nikoho na pochybách, ako zmýšľa miestne obyvateľstvo.
Rok 1943 znamenal zásadný prelom v situácii na východnom fronte. Postup nemeckých vojsk pri Stalingrade uviazol. Obyvateľstvu začínalo byť zrejmé, že Nemecko vojnu skôr alebo neskôr prehrá. Aktivity v súvislosti s realizáciou ozbrojeného vystúpenia dostali jasné kontúry počas leta 1944.
K najvýznamnejším partizánskym skupinám v regióne patril oddiel lubinského rodáka Miloša Uhra pod názvom Hurban. Dostala názov podľa významného predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý predstavoval v slovenskej spoločnosti a obzvlášť v podjavorinskom regióne symbol odporu proti útlaku a porobe.
Vznik partizánskych skupín v regióne
Počiatky vzniku oddielu Hurban siahajú do prelomu augusta a septembra 1944. Spočiatku ho tvorili predovšetkým mladíci z okolitých miest a obcí. Uhrovi pri organizácii pomáhal aj zbehnutý rotník z novomestskej vojenskej posádky Ján Rešetko. Bola zavedená evidencia prijatých partizánov a základný výcvik.
Ďalším významným oddielom, ktorý operoval v regióne, bol oddiel Repta v čele s rodákom z Brezovej pod Bradlom Jánom Reptom. Hoci Reptova skupina organizačne spadala pod II. slovenskú partizánsku brigádu M. R. Štefánika, formálne pôsobila samostatne. Jej operačný rádius tvorili myjavské kopanice a oblasť Brezovej. Do tohto priestoru sa skupina začala presúvať z Turca 26. augusta a 30. augusta už bola na Brezovej.
V Myjave vznikla skupina Za ideál. Spočiatku išlo o spolok mladých ľudí, ktorí vytvorili recitačno-spevácky súbor a nacvičeným programom reagovali na aktuálnu politickú situáciu. Zo spolku vznikla ilegálna organizácia. Viedol ju okresný veliteľ HG Štefan Čúvala, ktorý túto funkciu prijal na žiadosť Myjavčanov. Keďže zastával aj post nadporučíka v zálohe, podstatou jeho strategického plánu bola vojenská akcia realizovaná v súčinnosti s oslobodzujúcim vojskom. Tento postoj ostro kontrastoval s predstavami niektorých odbojárov, ktorí považovali aktívny partizánsky odboj za kľúčový. Preto sa časť partizánov neskôr presunula k aktívnejšiemu oddielu Hurban.

Vypuknutie SNP a prvé boje
Udalosti na strednom Slovensku a vypuknutie Slovenského národného povstania pozorne sledovali aj ostatné regióny. Práve vtedy sa k podjavorinským partizánom dostala značná časť vojenského materiálu z kasární v Novom Meste nad Váhom.
Zbrane a muníciu rozvážali vojaci do okolitých obcí. O prevozoch informujú miestne kroniky. V Bzinciach sa ocitol vojenský výstroj pre 400 mužov, oduševnenie pre odboj v obci podporoval bývalý úradník Obilnej spoločnosti v Bratislave Martin Kedro. Nadviazal spojenie s Jánom Golianom a vďaka nemu mal oddiel Hurban aktuálne informácie z hlavného veliteľstva v Banskej Bystrici. Kronika Starej Turej je v materiálovom vybavení konkrétnejšia: „Menovite dovezené boly stany, prikrývky, rovnošaty, šálky, batohy, 2 samopaly, 5 ľahkých guľometov, 2 desaťranové automatické pušky, 60 pušiek, 60 granátov, ekrazit atď. Pečlive to bolo ukryté všetko...“
Vypuknutie SNP aktivizovalo novovznikajúce partizánske oddiely. Revolučná situácia a eufória vyústili do aktívneho zastrašovania prorežimových predstaviteľov štátnej správy, pričom podpredseda miestnej odbočky HSĽS Ján Pavlovič podľahol následkom strelného poranenia v piešťanskej nemocnici.
Na základe zvýšenej aktivity partizánov povolal vládny komisár Starej Turej do obce nemecké vojsko. Na začiatku septembra 1944 začala región obsadzovať 708. Volksgrenadier Division, jej bojaschopnosť však nebola na vysokej úrovni, pretože ju tvorili najmä starí záložníci s nízkou bojovou morálkou a nedostatkom dopravných prostriedkov a zbraní.
Do prvých bojových konfliktov sa dostala jednotka Miloša Uhra i oddiel Jána Reptu. Reptovci podnikli prepadovú akciu proti prichádzajúcim nemeckým jednotkám už 8. septembra 1944. Prestrelka si nevyžiadala veľké straty na životoch, ale Nemci začali podnikať častejšie razie do podjavorinských obcí.