Mikuláš Pálffy ešte ako dieťa patril k strednej šľachte v Bratislavskej stolici a v roku 1600, keď nečakane umrel, bol jedným z najvplyvnejších politikov v Uhorskom kráľovstve aj v habsburskej monarchii a navyše ho v celej Európe oslavovali ako slávneho hrdinu z Rábu.
Najmladší syn Petra Pálffyho a Žofie Dersffyovej sa narodil 10. augusta 1552. Miesto narodenia, detstvo alebo začiatky vzdelávania budúceho slávneho veliteľa zatiaľ nie sú známe.
Isté je, že okolo roku 1565 začal slúžiť ako páža na viedenskom dvore Maximiliána II. Mikuláš mal neuveriteľné šťastie, v sprievode mladých arcivojvodov Rudolfa (budúceho cisára Rudolfa II.) a Ernesta sa totiž dostal na španielsky dvor Filipa II. v Madride, kde sa zdržiaval od roku 1562. Šľachtic z Uhorska následne navštívil aj španielske Nizozemsko a Nemeckú ríšu.
V „škole pážat“ mali mladí aristokrati možnosť nadviazať priateľstvá na celý život, ktoré mali vplyv aj na ich budúcu politickú, diplomatickú, vojenskú alebo cirkevnú dráhu.
Mikuláš Pálffy si získal priazeň obidvoch mladých arcivojvodov natoľko, že po návrate z európskej cesty v roku 1572 ho arcivojvoda Rudolf vymenoval za truksasa a krájača.
Po Rudolfovom nástupe na trón (1576) získal Mikuláš Pálffy prestížnu dvorskú funkciu Oberstilberkämmerera a od roku 1579 bol kráľovským komorníkom. Do konca 16. storočia bol jediným uhorským aristokratom, ktorému sa podarilo získať významné postavenie na panovníckom dvore rakúskych Habsburgovcov.
Vzostup medzi magnátov
Služba na dvore bola predstupienkom pre zrejme už dlho vytúžené povýšenie Mikuláša a jeho rodu medzi uhorských magnátov.
Dvadsiateho štvrtého apríla 1581 mu panovník Rudolf II. udelil titul baróna a onedlho nato sa stal županom Bratislavskej stolice a hlavným kapitánom Bratislavského hradu. To znamenalo, že Mikuláš predbehol svojich starších bratov a zaujal prvú pozíciu v rode.
