Tu felix Austria nube – Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, sa žeň! – tak znelo známe heslo dynastie Habsburgovcov, ktorí si vďaka úspešnej sobášnej politike zabezpečili nadvládu v stredoeurópskom priestore dlhých päť storočí. Podobným krédom sa zrejme riadili aj predstavitelia uhorského aristokratického rodu Pálffyovcov, ktorým sa do veľkej miery vďaka manželstvám podarilo v priebehu niekoľkých desaťročí postúpiť z radov strednej šľachty z Bratislavskej stolice medzi uhorských magnátov a taktiež sa presadili v prostredí viedenského panovníckeho dvora.
Dejiny Pálffyovcov sa začínajú manželstvami, ktoré im priniesli množstvo výhod zo spoločenského, z politického aj finančného hľadiska. Prvý známy člen rodu Pavol Pálffy si na konci 15. storočia vzal za manželku Kláru Bakóczovú z Erdődu, sestru záhrebského biskupa Šimona Erdődyho (1492 – 1543) a neter kardinála Tomáša Bakócza (1498 – 1521), ktorí zastávali významné pozície na stredovekom budínskom dvore Jagelovcov.
Po uzavretí sobáša prevzal Pálffy do dedičného používania erb Bakóczovcov a predikát Erdődy Bakócz.
Ďalším krokom k spevneniu rodinných väzieb medzi predstaviteľmi bratislavskej stoličnej šľachty a mocnými magnátmi z Chorvátska bola svadba Petra Pálffyho, syna Pavla Pálffyho a Kláry Erdődyovej, so Žofiou Dersffyovou, neterou ďalšieho vplyvného politika na kráľovskom dvore, ktorého kariéra však úspešne pokračovala aj v pomoháčskom období – chorvátskeho a slavónskeho bána Františka Batthyányho (1497 – 1566).
Peter vďaka príbuzenstvu s rodmi z južných častí Uhorska rozšíril rodové majetky v tejto časti krajiny.
Po bitke pri Moháči a po osmanskej expanzii však Pálffyovci o tieto panstvá prišli a ako kompenzáciu získali majetky v Rábskej a Bratislavskej stolici.
Je pozoruhodné, že v tomto období sa zrealizovalo v radoch uhorskej aristokracie zaujímavé spojenie takých rodov, ktoré reprezentovali stredoveké Uhorské kráľovstvo, s členmi dravej a ambicióznej homo novus aristokracie, reprezentujúcej novú éru v dejinách Uhorska, ktoré sa stalo súčasťou habsburskej monarchie.

Sieť utkaná z manželských zväzkov
V ďalšej fáze sobášnej politiky sa Pálffyovci začali orientovať na etablujúci sa panovnícky dvor Habsburgovcov vo Viedni.
Po roku 1526 totiž patrili manželstvá s členmi viedenskej dvorskej aristokracie k najdôležitejším prostriedkom integrácie šľachty v prostredí Habsburgovcov.
V porovnaní s českými alebo rakúskymi aristokratmi však v priebehu 16. storočia uhorskí aristokrati menej preferovali manželstvá s cudzími rodmi.