FOTO - ARCHÍV
V landsberskej pevnosti si zatiaľ odpykával trest za nevydarený pokus o puč v Mníchove neznámy nemecký väzeň, ktorý mal ich mierové iniciatívy o niekoľko rokov úplne pochovať. Zatiaľ sa však venoval spisovaniu svojich paranoidných vízií a megalomanských plánov. Jeho kniha Mein Kampf (Môj boj), ktorej úvodný zväzok vo väzení vznikol a prvýkrát vyšiel 18. júla 1925, by zrejme skončila spoločne s ďalším nepodarkom na smetisku dejín, ak by sa jej autor nevolal - Adolf Hitler. Kniha vyšla pred 80 rokmi.
Hitlerov Mein Kampf sa skladá z dvoch základných častí. Prvá, nazvaná Účtovanie, vyšla v lete 1925, druhá s podtitulom Národnosocialistické hnutie, o dva roky neskôr. Pôvodný Hitlerom navrhnutý názov - Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti azbabelosti vraj skrátil na jednoduchší a údernejší Mein Kampf jeho nakladateľ Max Amann.
Vo svojej nenávistnej a štvavej knihe sa budúci führer radikálne vyrovnal s udalosťami svojho doterajšieho života i s globálnymi problémami svojej doby. Ostro kritizoval demokratických politikov, za pôvodcu všetkého zla označil predovšetkým "svetové židovstvo" a marxizmus. Hitler zároveň vsugeroval svoju predstavu o nadradenosti nemeckého národa a o nutnosti vybojovať preň životný priestor (Lebensraum) na východe, pričom sa nijako netajil svojimi antisemitskými a rasovými predsudkami ani zámerom dosiahnuť svoj cieľ použitím najkrajnejších prostriedkov.
Z literárneho hľadiska je Mein Kampf celkom bezvýznamným dielom. Dodnes čitateľov i pri bežnom pohľade prekvapí zbytočná rozvláčnosť a nesúvislosť textu, mnohé opakovanie a autorovo nevycibrené vyjadrovanie. Kniha preto nezaznamenala po svojom vydaní žiadny zvláštny ohlas, do roku 1929 sa z nej predalo iba 23-tisíc výtlačkov prvej a 13-tisíc kusov druhej časti. Predaj výrazne stúpol až v období, keď si Hitlerova strana NSDAP zaistila masovú podporu.
Nezrozumiteľnosť a zahmlenosť knihy je podľa niektorých odborníkov zámerná, mala vraj demonštrovať komplexnosť a hĺbku vodcových myšlienok. Iní tvrdia, že text Mein Kampfu je nesúvislý práve preto, že ho Hitler diktoval z hlavy. Autobiografické pasáže knihy historici nepovažujú za objektívny prameň, lebo sa führer spätne snažil zveličovať a heroizovať svoje minulé činy. Postoje a vízie publikované v knihe Mein Kampf sú rovnako radikálne ako neoriginálne. Hitler vo svojom diele iba opakuje extrémne nacionalistické a antisemitské myšlienky, ktoré na prelome 19. a 20. storočia nachádzali odozvu v krajne pravicových spoločenských kruhoch. Ich základom je primitívny sociálny darwinizmus a presvedčenie o nadradenosti germánskej rasy. Historik Joachim C. Fest tieto myšlienky trefne označil za "intelektuálnu sutinu 19. storočia".
Faktický vplyv obsahu Mein Kampf na šírenie hitlerovskej ideológie je dodnes spochybňovaný. Pre svoju nezrozumiteľnosť totiž knihu veľmi nečítali ani samotní národní socialisti. Jej význam spočíva podľa odborníkov skôr v symbolickej rovine, je vnímaná ako akási "biblia" nacizmu.
Niektorí odborníci knihu považujú za Hitlerov program, ktorého sa držal až do svojej smrti, iní to však s poukázaním na neoriginalitu a rozporuplnosť textu odmietajú.
Aj po 80 rokoch je Hitlerovo kontroverzné dielo magnetom pre vydavateľstvá v mnohých krajinách sveta. Napriek tomu, že kniha vyvoláva silné emócie a obavy, ľudia si väčšinou dielo zo zvedavosti kúpia, takže vydavateľ rozhodne neprerobí. To je často dôvod, prečo sa rozhodne knihu vydať aj s rizikom, že ho čaká súdne pojednávanie. Na knihu má totiž až do roku 2015 autorské práva bavorská vláda, ktorá je oficiálnou dedičkou Hitlerovho majetku. Mníchov zakaždým ostro protestuje proti pokusom knihu opäť vydať. V zahraničí na jeho právo dohliadajú nemecké veľvyslanectvá, ktoré takéto zámery ihneď hlásia. Bavorská vláda sa potom snaží prostredníctvom súdov získať zákaz publikovania. Nie vždy je však úspešná.
Autor: ZUZANA MANDYSOVÁ, čtk
