Šikana, hlad a celodenné pochody. To bola prvá svetová vojna cez optiku bežného vojaka

Načítavam... Šikana, hlad a celodenné pochody. To bola prvá svetová vojna cez optiku bežného vojaka

Počúvajte v appke SME alebo cez Apple, Spotify a RSS.

V lete 1914, bezprostredne po začiatku prvej svetovej vojny, sa na území dnešného Slovenska rozbehla vojenská mobilizácia. Do rakúsko-uhorskej armády bolo postupne povolaných približne 400 000 vojakov vo veku 17 až 50 rokov.

Takmer 70 000 z nich sa už domov nikdy nevrátilo, pričom okolo 60 000 sa vrátilo s trvalými následkami. Dobové štatistiky nezaznamenávajú počty tých, ktorých vojna pripravila o zdravie psychické.

Svetová aj slovenská historiografia už niekoľko desaťročí intenzívne skúma osudy týchto mužov. Začiatok vojny a jej priebeh tak máme možnosť sledovať nielen cez rokovania politických elít v bezpečí salónov, ale cez optiku vojakov v zákopoch, v lazaretoch či v zajatí.

História prvej svetovej vojny sa tak píše nielen zhora ale tiež zdola. Historička Gabriela Dudeková Kováčová vo svojej knihe Človek vo vojne, (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku) skúma príbehy bežných vojakov, ktorí do prvej svetovej vojny narukovali z územia dnešného Slovenska, vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Ako sa z bežného muža stáva vojak? Aký bol každodenný život vojakov na fronte? Na akých miestach a v akých podmienkach boli držaní v zajatí? Čo sa dialo ak vojak padol v boji? A napokon ako prebiehal ich návrat domov po mesiacoch a neraz rokoch strávených na bojiskách prvej svetovej vojny?

Agáta Šústová Drelová, výskumníčka z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou doktorkou Gabrielou Dudekovou Kováčovou, pôsobiacou na Historickou Ústave SAV a autorkou knihy Človek vo vojne (Stratégie prežitia a sociálne dôsledky prvej svetovej vojny na Slovensku).

Zdroje zvukov: ĽH Jaroslava Hazlingera