SME
Sobota, 20. august, 2022 | Meniny má Anabela

Boh ochraňuj kráľovnú! Keď sa Lilibet stala Alžbetou II.

Britská monarchia je vyslovením túžby po stálosti, vzdorom pred prchavosťou času

Britský premiér Winston Churchill víta Alžbetu II. na jej návšteve na Downing Street 10 (rok 1955). Britský premiér Winston Churchill víta Alžbetu II. na jej návšteve na Downing Street 10 (rok 1955). (Zdroj: flickr.com )

„Jej veličenstvo je celkom milé dievča, ale veľa toho nenahovorí, chcem jej povedať, že ju veľmi milujem, ale mám plné brucho vína,“ spievajú žartovne The Beatles koncom 60. rokov. O pár rokov britská punkrocková kapela Sex Pistols nahrá pieseň God Save the Queen. „Boh ochraňuj kráľovnú, ona ani nie je ľudská bytosť, nie je žiadna budúcnosť a Anglicko sníva,“ kričia posmešne a BBC vydáva na pieseň embargo. V roku 1986 britská alternatívna rocková kapela The Smiths v piesni The Queen Is Dead smutne konštatuje: „Chlapci, kráľovná je mŕtva, cítim sa osamelo, stojím tu sám na vlastnú päsť.“ Populárne piesne výstižné zachytávajú niektoré z výziev, ktorým britská kráľovná Alžbeta II. musela čeliť počas svojho panovania.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Svet, v ktorom v roku 2021 strhli jej sochu v Kanade, je dramaticky odlišný od sveta, v ktorom jej prvýkrát na hlavu položili korunu. Šiesteho februára 2022 uplynulo 70 rokov od momentu, keď sa stala kráľovnou. Aká bola Veľká Británia začiatkom 50. rokov?

Vyliezť na strom a stať sa kráľovnou

V roku 1952 podľahol britský kráľ Juraj VI. ťažkej chorobe a na britský trón sa dostala len 25-ročná Alžbeta. Juraj VI. pripravil Alžbete dobrú pôdu – po nepríjemnej abdikácii brata Edwarda v roku 1936 sa nečakane stal panovníkom a svojím skromným vystupovaním a odvahou si v ťažkých vojnových časoch získal srdcia britských občanov. Obnovil dôveru v kráľovskú rodinu a jeho manželka sa spolu s dvoma dcérami, princeznami Lilibet (rodinná prezývka Alžbety) a Margaret, tešili veľkej priazni.

SkryťVypnúť reklamu

Nadšení žurnalisti v 50. rokoch pri pohľade na elegantnú mladú ženu písali o nastávajúcej alžbetínskej ére. Sám britský premiér Winston Churchill v prejave k úmrtiu Juraja VI. povedal: „Ja, ktorý som prežil mladosť vo vznešených, nespochybniteľných a pokojných slávach viktoriánskej éry, veru môžem cítiť vzrušenie pri opätovnom zvolaní tej modlitby a hymny, Boh ochraňuj kráľovnú!“

Druhá polovica 20. storočia však postavila samotné monarchistické zriadenie a aj úlohu panovníka v modernej spoločnosti do čoraz nevýhodnejšej pozície. Kráľovná už rozhodne nedeterminovala dobu tak, aby sa po nej dala nazvať. Časy koloniálneho či imperiálneho rozmachu britského kráľovstva boli minulosťou.

Povojnová Británia sa len ťažko spamätávala z druhej svetovej vojny. Ako v mnohých iných európskych krajinách bol aj začiatkom 50. rokov v britských domácnostiach samozrejmosťou tzv. prídelový systém. V roku 1947 sa Alžbeta vydala za princa Philipa a na kúpu svadobných šiat si musela našetriť prídelové lístky. V duchu britského hesla “Mustn´t grumble“ (Čo sa budeme sťažovať) však boli Briti odhodlaní vstúpiť do novej éry s optimizmom a očakávaním.

SkryťVypnúť reklamu

V lete v roku 1951 bol usporiadaný Festival Británie oslavujúci výdobytky britského priemyslu, technológie, vedy, umenia a kultúry. Predstavoval verejnosti najnovšie architektonické návrhy britských architektov a mal priniesť nový vietor do povojnovej prestavby miest. Bol tiež pripomienkou 100. výročia veľkolepej viktoriánskej Svetovej výstavy.

V októbri 1951 odišla princezná Alžbeta na kráľovské turné do Kanady. Podľa dobových správ úplne očarila Kanaďanov. „Bola to láska na prvý pohľad,“ napísali noviny Ottawa Evening Citizen, „nádherná žiariaca žena, princezná ako vystrihnutá z knihy rozprávok. A čo sa princa týka, vysoký, blonďavý fešák, je to muž, ako sa patrí.“ V tom istom mesiaci opäť vyhral britské voľby vojnový hrdina Winston Churchill. Britskí vojaci aj naďalej bojovali v kórejskej vojne (1950 – 1953) a Churchill odletel do USA na stretnutie s americkým prezidentom Harrym Trumanom.

SkryťVypnúť reklamu

Vo februári 1952 princezná Alžbeta a jej manžel, princ Philip, odcestovali do Kene. Keňa bola ich zastávkou pred kráľovským turné do Austrálie. Ubytovali sa v domčeku Treetops – malom hoteli vybudovanom na strome. Išlo o odľahlé romantické miesto, odkiaľ sa dala pozorovať divoká zver.

Niekedy počas noci umrel kráľ Juraj VI. a Alžbeta sa v spánku stala kráľovnou. Britský lovec a prírodovedec Jim Corbett bol v tom čase tiež v Treetops a do knihy návštev zapísal: „Po prvý raz v dejinách vyliezlo na strom mladé dievča, princezná, a na druhý deň z neho zliezlo ako kráľovná.“ O smrti otca sa však princezná dozvedela až po návrate z africkej divočiny.

Vybuchujúce poštové schránky

Alžbeta si mohla vybrať, pod akým menom bude oficiálne vystupovať – jej otec Albert sa stal kráľom Jurajom a strýko David bol kráľom Edwardom. Rozhodla sa ponechať si svoje krstné meno a stala sa tak Alžbetou II. Tým popudila Škótov – Alžbeta I. im totiž nevládla, bola len kráľovnou Anglicka a Írska. Škótsky historik James Halliday sa s pobavením pýtal: „Ako sa dá vypiť druhá šálku čaju, keď ste ešte nemali prvú?“ Svoj nesúhlas Škóti dávali najavo tým, že vyhadzovali do vzduchu červené poštové schránky označené monogramom EIIR (Elizabeth II. Regina).

SkryťVypnúť reklamu

Vzťah Škótska a Anglicka bol z historického hľadiska dlhodobo naštrbený. Na Vianoce v roku 1950 sa štyria škótski študenti vkradli do Westminsterského opátstva. Tam bol v korunovačnom tróne od 13. storočia vložený starodávny Kameň osudu (Stone of Destiny). Stovky rokov sa používal pri korunováciách škótskych panovníkov a preto mal pre Škótov zvláštny význam. Študenti ho vybrali z trónu a odniesli so sebou. Napriek rozsiahlemu pátraniu ho polícia objavila až o pár mesiacov v Škótsku.

Kauza s vybuchujúcimi poštovými schránkami nakoniec utíchla, postupne ich vymenili za nové, už bez Alžbetinho monogramu. Jej podobizeň sa objavila na nových známkach vyhotovených na základe oficiálnych fotografií. Kráľovská mincovňa vyrazila nové mince – zvíťazil jednoduchý návrh, portrét Alžbety z profilu s vavrínovou korunou na hlave. Ihneď po návrate z Afriky sa Alžbeta pohrúžila do práce a o pár mesiacov sa s princom Philipom a deťmi presťahovali do Buckinghamského paláca.

SkryťVypnúť reklamu

Netreba zabúdať, že začiatok 50. rokov bol obdobím horúčkovitých pretekov vo vyzbrojovaní jadrovými zbraňami. V októbri 1952 sa britský premiér spolu s kráľovskou rodinou zúčastnil na rybačke v Škótsku. Vzácny videozáznam zachytáva Churchilla aj s manželkou Clementine, ako sedia na brehu rieky.

V tom istom čase Briti testovali svoju prvú atómovú bombu na odľahlých Montebellských ostrovoch pri Austrálii. Tzv. operácia Hurikán sa 3. októbra 1952 podarila a správa o úspešnom výbuchu Churchilla zachytila práve na škótskom hrade Balmoral. Británia sa tak po USA a Sovietskom zväze stala treťou krajinou s jadrovým arzenálom.

Churchilla však predstava sovietskej vodíkovej bomby pomaly začala desiť a upozorňoval Američanov, že z hľadiska dosahu by v prípade sovietskeho útoku nedošlo k devastácii USA, ale západnej Európy a Veľkej Británie. Jeho prioritou sa na sklonku života stalo uvoľňovanie medzinárodného napätia formou summitov.

SkryťVypnúť reklamu

„Irena, kde ste?! Prekliata londýnska hmla!“

Začiatkom decembra čelil Londýn vážnej kríze, jednej z prvých významných udalostí, ktorá upriamila pozornosť na nutnosť ochrany životného prostredia.

Dňa 4. decembra 1952 sa Londýnčania prebudili do temného a chladného rána. Celý Londýn sa ponoril do hustej jedovatej hmly. Nešlo o nový jav, už v 19. storočí sa na označenie hustej hmly udomácnilo pomenovanie „pea soup“ (hrášková polievka). Na Slovensku zas poznáme ikonické zvolanie Júliusa Satinského v piesni Sága rodu Forsythovcov: „Irena, kde ste?! Prekliata londýnska hmla!“

V decembri toho roku smogová situácia úplne zastavila život v Londýne. Namiesto rozptýlenia sa všetky vzdušné exhaláty z fabrík a domácností v dôsledku tlakovej výše skoncentrovali nad Londýnom. Toxické bezvetrie a kriticky zlá viditeľnosť prerušili autobusovú, vlakovú a aj leteckú dopravu. Pred autobusom vždy musel kráčať človek s lampášom, aby nedošlo k nehode. Koncerty, divadelné predstavenia či premietania v kinách boli zrušené, keďže hmla prenikala aj dovnútra budov. Ľudia vdychovali oxid siričitý a domov sa vracali pokrytí dymovými časticami.

SkryťVypnúť reklamu

Najtragickejším dôsledkom tzv. veľkého londýnskeho smogu boli však ľudské obete – podľa odhadov počas piatich dní zomrelo 4000 ľudí – išlo o zápaly pľúc, priedušiek či aj obete, ktoré zomreli na následky havárií – na niektorých miestach bola viditeľnosť sotva meter. Súčasné odhady hovoria dokonca o 12 000 úmrtiach súvisiacich so smogom. Priamou reakciou na smrtiacu hmlu bol zákon o čistom ovzduší zavedený v roku 1956.

Na Vianoce Alžbeta prvýkrát oslovila občanov vo vianočnom príhovore. „Čelíme mnohým vážnym problémom a ťažkostiam, ale s novou dôverou v staré a veľkolepé myšlienky dané našimi predkami a so silou vymaniť sa z bezpečia minulosti viem, že budeme hodní svojej povinnosti. A nad všetko ostatné musíme udržiavať pri živote ten odvážny duch dobrodružstva, ktorý je tou najlepšou vlastnosťou mladosti… ten duch stále prekvitá v tejto starej krajine.“

SkryťVypnúť reklamu

Kráľovnine prejavy sú do dnešného dňa formulované striedmo, neutrálne a odrážajú jej postavenie a úlohu v spoločnosti.

Ťažká to hlava, čo nosí korunu

V máji 1953 sa novozélandský horolezec Edmund Hillary stal prvým človekom, ktorý preukázateľne zdolal Mount Everest a bol mu udelený Rad britského impéria. Správy o jeho úspechu naplnili titulky britských novín 2. júna 1953, práve v deň Alžbetinej korunovácie. Všetky aspekty korunovácie sa pripravovali skoro rok a pol dopredu a júnový dátum bol zvolený po konzultácii s meteorológmi. Všetci dúfali, že slnečné počasie ešte pozdvihne honosnosť celej udalosti. Predpovede nevyšli a ako po iné dni aj v túto sobotu pršalo.

Napriek dažďu a chladu bola korunovácia veľkolepou, prepychovou oslavou monarchie a britského patriotizmu. Ulice lemovali novopostavené tribúny pre tri milióny divákov. Do hlavného mesta pricestovali reprezentanti 129 krajín a teritórií, predstavitelia aristokracie a množstvo novinárov z celého sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Westminsterské opátstvo sa opäť stalo tradičným dejiskom korunovácie – bol v ňom korunovaný aj posledný anglosaský panovník Harold II. v roku 1066. Pri príležitosti Alžbetinej korunovácie sa v opátstve zhromaždilo 8000 hostí.

V uliciach pochodovali desaťtisíce vojakov zo všetkých krajín Commonwealthu. Doobeda sa z Buckinghamského paláca pohol zlatý koč ťahaný ôsmimi koňmi a dorazil pred Westminsterské opátstvo. Celý akt korunovácie bol premyslený do najmenších detailov – jednotlivé fázy ceremónie boli spísané pred 600 rokmi. Na hlavu kráľovnej Alžbety položili 300-ročnú korunu sv. Edwarda.

Korunováciu po prvýkrát vysielali v televízii, čím BBC umožnila miliónom ľudí priamo sa zúčastniť na slávnostnej ceremónii. V tom čase bol v britských domácnostiach televízor novinkou. Podľa odhadov ju doma, v krčmách alebo v kinách sledovalo asi 12 miliónov Britov a zostrih v USA sledovalo približne 85 miliónov divákov.

SkryťVypnúť reklamu

S najväčšou pravdepodobnosťou to bola posledná korunovácia v dejinách Británie, ktorá pritiahla také množstvo ľudí. Mnohí dokonca strávili noc na ulici, aby stáli v prvom rade, keď pôjde okolo Alžbeta v zlatom koči. V uliciach miest a dedín viali farebné zástavky a susedia sa zhromaždili pred svojimi domami. Pouličné oslavy s limonádou, sendvičmi a želé sú najmä v Anglicku a Walese dodnes tradičnou súčasťou akýchkoľvek národných slávností.

Druhá alžbetínska éra?

Obdobie 50. rokov vo Veľkej Británii sa často spája najmä s akousi dezilúziou týkajúcou sa spoločensko-politickej situácie v krajine a povojnových reforiem. Tento postoj reflektujú najmä dobové literárne diela tzv. rozhnevaných mladých mužov.

Británia v 50. rokoch bola stále silne hierarchickou spoločnosťou. Hlavnými postavami ich diel sú frustrovaní mladí muži z robotníckych rodín opovrhujúci privilegovanými vrstvami, do ktorých by však často radi patrili a v snahe vystúpiť po spoločenskom rebríku konajú pragmaticky.

SkryťVypnúť reklamu

Na druhej strane však bola na istý moment pevnou súčasťou britskej povojnovej kultúry akási veľkolepá, hoci len krátko trvajúca idea druhej Alžbetínskej éry. Panovníčka v nej bola zosobnením odvekých tradícií, tajomna a transcendentna.

Idealizované „zlaté obdobie“ 16. storočia zosobňovalo kultúrny a mocenský rozmach Britských ostrovov. V spoločnosti začali rezonovať rôzne paralely a mystifikácie spojené s obdobím vlády Alžbety I. – stúpla popularita Shakespearových hier, alžbetínskych sonetov a britský skladateľ Benjamin Britten zložil aj na počesť júnovej korunovácie operu o „panenskej kráľovnej“ Gloriana (1953). Oprášili korzárov a moreplavcov, medzi nimi aj mená ako Francis Drake a Walter Raleigh. Ich objavné činy mali v novej ére nahradiť výdobytky vedy a techniky.

SkryťVypnúť reklamu

Festival Británie priniesol ducha optimizmu a viery v technologický pokrok. Aj úspešný Hillaryho výstup na Mount Everest sa stal manifestáciou úspechov britského impéria. Po ťažkých vojnových rokoch malo prísť obdobie znovuzrodenia a opulentné oslavy korunovácie boli vyvrcholením národnej eufórie.

V britských publicistoch mladá kráľovná nevdojak stimulovala rytierske predstavy. Britský novinár Richard Dimbleby povedal: „Niet pochýb o tom, že žena na tróne v mužovi prebúdza vrodené rytierstvo, zapaľuje v ňom dobrodružného ducha a ženie ho k väčším úspechom.“

Samotná Alžbeta však v prejave v roku 1953 povedala: „Niektorí ľudia vyjadrili nádej, že moja vláda predznamenáva novú alžbetínsku éru. Ak mám byť úprimná, vôbec sa necítim ako moja veľká tudorovská predchodkyňa, ktorá nebola obdarená ani manželom, ani deťmi; ktorá vládla despoticky a nikdy nemohla opustiť rodné brehy.“

SkryťVypnúť reklamu

Napriek tomu na krátky moment Briti chceli veriť, že prichádza nová, moderná éra, v ktorej dôjde k rozmachu Británie na čele so vznešenou panovníčkou. Namiesto toho však Alžbeta z pozície neutrálneho monarchu sledovala definitívny rozpad britského impéria a spoločenské zmeny otriasajúce konzervatívnou Britániou. Konštitučná monarchia však napriek rôznym peripetiám dodnes zostáva pevným pilierom britskej spoločnosti.

Je neuveriteľné a obdivuhodné, že túto monarchistickú tradíciu tak, ako aj pred 70 rokmi, stále symbolizuje kráľovná Alžbeta II. Zostáva obrazom grácie, disciplíny, rešpektu pred históriou a hlbokej úcty pred povinnosťou panovníka. „Minulosť je cudzia krajina, robia tam veci inak,“ napísal britský spisovateľ L. P. Hartley v jednom zo svojich románov. Britská monarchia je vo svojej podstate akýmsi vyslovením túžby po stálosti, popretím plynutia času a vzdorom pred jeho prchavosťou.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  2. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  3. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Majstrovstvá Slovenska v hode telefónom sa uskutočnia v sobotu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Shell myslí na slovenské komunity
  5. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  6. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  7. Agrokomplex 2022
  8. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 39 691
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 14 364
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 552
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 7 157
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 5 222
  6. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run 4 530
  7. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 255
  8. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem 3 219
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná foto.

Minulý rok si meno alebo priezvisko zmenilo 1 912 ľudí.


17. aug
Nájomné byty na Bajkalskej ulici v Prešove.

Na byty s regulovaným nájmom by mali dosiahnuť aj lepšie zarábajúci.


8 h
Predseda vlády Eduard Heger z OĽaNO.

Od 6. júla sa strany k vyriešeniu krízy kompromisom nepriblížili.


5 h
Víkendový výber SME

Pravidelná dávka víkendového čítania.


35m

Neprehliadnite tiež

Zabudnuté kostolíky na Gemeri skrývajú špičkové gotické fresky.


a 1 ďalší 14. aug

Vplyv aristokratiek na politický a verejný život bol odmocninou vplyvu ich manžela. Jeho smrť často mnohé zmenila.


a 1 ďalší 7. aug

Benátske ostrovy sa stali najskôr útočiskom, neskôr sa premenili na centrum obchodu a prosperity


1. aug

Komunistická propaganda v Československu sa snažila návrat zlata predstaviť ako úspech. Nebolo to tak.


a 2 ďalší 31. júl
SkryťZatvoriť reklamu