Sovietske impérium bolo ešte v 80. rokoch jednou z dvoch rozhodujúcich síl bipolárneho sveta a tzv. Brežnevova doktrína nedovoľovala, aby sa ktokoľvek z tábora socialistických krajín odvážil vykročiť vlastnou cestou. Prešlo však len zopár rokov a niekdajší Sovietsky zväz sa rozpadol na 15 nezávislých štátov, pričom tento kolaps sprevádzal či nasledoval celý rad regionálnych konfliktov.
Komunistickú ideológiu na obrovskom území niekdajšieho sovietskeho impéria často nahrádzal prebúdzajúci sa nacionalizmus. Čo stálo za týmto pádom a môžeme vlastne hovoriť o kolapse alebo skôr o riadenom rozpade?
Rozprávame sa s Jurajom Marušiakom z Ústavu politických vied SAV.
Agónia Sovietskeho zväzu: Od perestrojky ku „katastrojke“ Čítajte Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že Sovietsky zväz sa zosypal veľmi rýchlo, tomu však predchádzala politika Michaila Gorbačova a jeho pokus o reformu sovietskeho systému v druhej polovici 80. rokov. Uvedomoval si Gorbačov, že celý tento systém je už v koncoch?
Ťažko povedať, čo si Gorbačov myslel, keď nastupoval na čelo Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Treba si uvedomiť, že v uvedenom období krátko po sebe zomreli traja generálni tajomníci – v r. 1982 Leonid Brežnev, potom v roku 1984 Jurij Andropov a nakoniec aj Konstantin Černenko (1985). Poslední dvaja menovaní sa vo funkcii udržali ani nie rok. Aj priemerný vek členov vedenia Komunistickej strany bol veľmi vysoký a tomu zodpovedal aj ich zdravotný stav.
