Pád Sovietskeho zväzu bol nielen geopolitickou udalosťou svetového významu, ale tiež počiatkom veľkého množstva dezintegračných procesov na teritóriu niekdajšieho impéria. Rozpad dovtedajších štruktúr a krach socialistickej ideológie stáli na počiatku do dnešných dní pretrvávajúcich politických premien a etnicko-teritoriálnych konfliktov na Zakaukazsku. Napriek tomu, že uplynulo už 30 rokov, negatívne dedičstvo po ZSSR má naďalej obrovský vplyv na každodenný život obyvateľov Arménska, Gruzínska i Azerbajdžanu.
Už v druhej polovici 80. rokov, teda ešte v sovietskych časoch sa etnické otázky stali jednými z hlavných príčin výbuchu početných ozbrojených konfliktov, ktoré sa stali charakteristickým znakom Zakaukazska. Prakticky došlo k ich „rozmrazeniu“ a reaktivácii, obzvlášť po rozpade ZSSR. Zdroje týchto konfliktov treba vidieť v zložitosti historických skúsenosti tamojších etník, ako aj v národnostnej politike ZSSR. Jej cieľom nebolo dosiahnuť národnostný zmier, ale rozohrať vzájomné antagonizmy medzi etnickými a náboženskými skupinami, pričom vytvárala umelé administratívne hranice, to všetko pre naplnenie konkrétnych politických cieľov.
