Pred troma desaťročiami 8. decembra 1991 prezidenti Ruskej federácie Boris Jeľcin, Ukrajiny Leonid Kravčuk a predseda Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislau Šuškievič v Bielovežskom pralese podpísali dohodu, ktorá znamenala ukončenie existencie Sovietskeho zväzu ako „subjektu medzinárodného práva a geopolitickej reality“.
Hoci ešte pred niekoľkými mesiacmi bol ZSSR považovaný za jednu z globálnych superveľmocí, len málokoho prekvapilo, že rozhodnutie o jej zániku bolo prijaté bez účasti zväzového prezidenta Michaila Gorbačova, ktorému bolo oznámené až na nasledujúci deň.

Takzvané Bielovežské dohody znamenali definitívnu bodku za agóniou tohto štátu, ktorý už tri mesiace od neúspešného pokusu stúpencov tvrdej línie v Kremli koncom augusta 1991 existoval iba na papieri.