Štefan I. viedol svoju politickú misiu mečom i krížom

Pod jeho vládou sa i naše územie zaradilo do západného civilizačného okruhu

V marcovom vydaní HR vás zavedieme do 11. storočia, k počiatkom Uhorského kráľovstva.

Karpatská kotlina – divoký kút Európy

„Pred šípmi Maďarov ochraňuj nás, Pane!“ Aj takto sa v 10. storočí modlili v Európe, ktorú vystrašili lúpežné nájazdy staromaďarských kmeňov. Mohlo sa zdať, že po ich zdrvujúcej porážke v bitke pri rieke Lech v roku 955 sa rýchlo uzavrie aj táto krátka epizóda a starí Maďari, podobne ako Avari či mnohí iní pred nimi, zmiznú zo scény dejín. Nestalo sa tak a azda aj na prekvapenie mnohých súčasníkov sa v Karpatskej kotline začal rodiť nový štátny útvar – Uhorské kráľovstvo. Akou krajinou bolo vo svojich počiatkoch? A kto sa do nej vôbec odvážil vkročiť? S novým vydaním HR sa prenesiete do mimoriadne zaujímavého obdobia stredovekých dejín.

(zdroj: Historická revue)

Štefan I. sa rozhodol pre mimoriadnu politickú misiu

Prijatie kresťanstva na začiatku 11. storočia nebolo len náboženskou otázkou, ale do veľkej miery aj politickou misiou prvého uhorského panovníka Štefana I. Bol to práve on, kto sa rozhodol tento divoký kút Európy premeniť na konsolidovaný štát, ktorý nadviaže s latinským Západom úzke kontakty. V ceste mu však stáli viacerí protivníci. Ako sa s nimi Štefan vysporiadal a čo presne znamenal tento jeho politický program? Napriek svojej neskoršej kanonizácii sa sv. Štefan nevyhol ani nevyberavým prostriedkom.

Kto pomáhal krotiť divoké Uhorsko?

Vstúpiť na uhorskú pôdu s cieľom viesť kristianizačnú misu znamenalo riskovať vlastný život. Odhodlali sa k tomu predovšetkým benediktínski mnísi, ktorí budovali v Uhorsku prvé opátstva a zakladali cirkevnú štruktúru. Aký bol ich osud? Kto bol sv. Gerard a prečo je tento svätec dodnes nerozlučnou súčasťou i modernej Budapešti?

Ako slovenská medicína prebudila Ondráša Machuľu

Pozriete sa na neprávom opomínaný a zároveň mimoriadny medicínsky úspech na Slovensku. Bola ním eliminácia endemického kreténizmu, ochorenia, ktoré je spôsobené chronickým nedostatkom jódu. Podľa výskumov zo začiatku 50. rokov 20. storočia ním boli postihnuté až tri percentá slovenskej populácie. Až po týchto zisteniach sa kuchynská soľ začala obohacovať o jód. Aké boli výsledky tohto opatrenia a čo priniesli na poli verejného zdravia na Slovensku? A kto sa zaslúžil o tento úspech? Prinášame rozhovor, ktorý dokumentuje jednoduchý fakt – že i jednoduché a racionálne opatrenie môže výrazne zlepšiť život veľkému počtu ľudí.