"Mám po svete sto päťdesiat strán a som rád, že poznám aspoň generálnych tajomníkov, a to ešte nie všetkých. A stále sa objavujú noví ľudia, kto sa v tom má vyznať? Koho 'podňat', koho 'sňat'?" Takto sa v súkromí vyjadril sovietsky líder Leonid Iľjič Brežnev o bremene imperiálnej moci, pričom zároveň naliehal, aby sa vľúdnejšie pristupovalo k Vasilovi Biľakovi. Išlo predsa o oddaného a spoľahlivého človeka.
Naopak Aloisa Indru a Drahomíra Koldera, ktorí v kľúčovom momente zlyhali a nedokázali v Prahe presadiť legalizáciu vojenskej intervencie a vznik proinvazívnej "robotnícko-roľníckej" vlády, nebral vážne.
Sovietsky vodca tiež spomenul, že predtým poznal z československých činiteľov jedine Antonína Novotného a Jiřího Hendrycha. Keď ešte pred inváziou v auguste 1968 spoznal bodrého tribúna ľudu Jozefa Smrkovského, tak ho chcel najradšej hneď vymeniť za váhajúceho Dubčeka, len keby sa koncom vojny nezaplietol s tými vlasovcami...
