„V Amerike môžete mať všetko, len žiadnu slobodu. Jediná slobodná krajina na svete je Sovietsky zväz.“ Tieto slová v roku 1920 adresoval v liste z amerického Chicaga domov na Slovensko stolár z Uhrovca Štefan Dubček.
Po ôsmich rokoch v Spojených štátoch začínal Dubček cítiť, že sa jeho očakávania nenaplnili. Bol totiž socialista a tým vtedy Amerika až tak nepriala.
V marci 1921 sa stolár z Uhrovca so sotva ročným synom Júliusom a opäť tehotnou manželkou Pavlínou vrátili do novovzniknutého Československa.
Aj táto kapitola mohla byť určujúca v živote jeho ešte nenarodeného syna Alexandra. Neskôr líder Pražskej jari sa takmer stal americkým občanom a napokon prvé roky strávil ďaleko od svojej vlasti – až v ďalekom Kirgizsku v robotníckom družstve Interhelpo. Život a možno aj neskoršiu politickú kariéru Alexandra Dubčeka tak naplno formovali aj emigračné eskapády jeho rodičov – so všetkými pozitívami aj negatívami.
Pomoc sovietskej krajine
Nadšenie Štefana Dubčeka z návratu do Uhrovca netrvalo dlho – ani napriek narodeniu malého Alexandra či založeniu bunky komunistickej strany v obci.
Peniaze z Ameriky sa rýchlo minuli a nábytkárska firma, v ktorej pracoval, skrachovala.
