FOTO - ARCHÍV
Noviny začali vznikať na celom svete a darilo sa im zvlášť v Británii, kde priemyselná revolúcia naplno rozkrútila kolesá. Najstarší denník vychádzajúci dodnes je švédsky Post och Inrikes Tidningar (1645), zo známejších začal vychádzať Neue Zürcher Zeitung v roku 1780. Presne pred 150 rokmi prvýkrát vyšiel britský denník The Daily Telegraph.
Dnes má The Daily Telegraph náklad presahujúci 900-tisíc, čo je v čase internetu a celosvetovej krízy tlačených médií veľmi dobrý výsledok. Radí ho celosvetovo do prvej šesťdesiatky a medzi serióznou tlačou na ostrovoch na prvé miesto.
Ľudia vedia, čo tam nájdu: vecné, ale živo napísané spravodajstvo, výborný šport a skvelých reportérov. Denník dbá, aby bola jednoznačne oddelená spravodajská a názorová sekcia. Tam sa presadzujú predovšetkým konzervatívne názory.
Začiatky boli skromné. Prvé vydanie z 29. júna 1855 vyšlo na štyroch listoch a na prvej strane bola len reklama. Noviny stáli dve pence a príliš sa nepredávali.
Za založením Telegraphu boli pomerne nízke pohnútky jeho vydavateľa. Plukovník Arthur Sleigh si na svojich stránkach chcel vybavovať osobné účty s vojvodom z Cambridgeu, ktorý sa mal už onedlho stať veliteľom britských ozbrojených síl. To bolo na poriadny denník málo.
Sleigh nemal ako platiť za tlač, a tak denník prebral po dvoch mesiacoch jeho tlačiar J. M. Levy. V roku 1855 vychádzalo v Londýne desať denníkov. Dodnes vychádzajúci denník The Times mal vtedy náklad desaťtisíc a stál sedem pencí. Daily News a Morning Post stáli päť a Levy sa rozhodol, že konkurencii bude ďalej konkurovať nízkou cenou. Denník stál len jednu penny a slogan znel: "Najväčšie, najlepšie a najlacnejšie noviny na svete." Šéfom bol Levyho syn Edward. Brilantný novinár a dobrý podnikateľ kúpil nové tlačiarenské stroje, zdvojnásobil počet strán a za cieľ si dal, aby sa čitateľmi stali "remeselníci aj lordi". Za dva roky mohol Telegraph vyhlásiť: náš denník má najvyšší náklad na svete.
Spočiatku sa zameriaval na správy o kriminalite a jednej vražde venoval aj niekoľko strán. Titulky kričali: Prasa zhltlo dieťa či Šokujúca udalosť: päť mužov sa utopilo v sude s džinom. S novým editorom sa priklonil Telegraph v sedemdesiatych rokoch 19. storočia od liberálov ku konzervatívnym politikom a podporoval africké expedície cestovateľov. V tom čase to už boli veľké noviny s vyhraneným štýlom.
Na prelome 20. storočia ešte neuspeli s vydávaním nedeľného vydania. Britom sa vtedy nepozdávalo, že noviny vychádzajú sedem dní v týždni - dnes im už bulvárne nedeľníky vôbec nevadia.
V roku 1908 spravil denník kontroverzný rozhovor s nemeckým cisárom Viliamom II., ktorý ešte viac naštrbil britsko-nemecké vzťahy a pridal k napätiu, ktoré vyvrcholilo počas prvej svetovej vojny. Pred druhou svetovou vojnou už náklad prekročil milión výtlačkov.
Noviny niekoľkokrát vymenili majiteľov, naposledy vlani. Najmä v ére konzervatívnych vlád kľúčové osobnosti z ich redakcie často ovplyvňovali ministrov, ktorí sa zaujímali o ich názory. Telegraph zvládol veľmi dobre prechod na internet a jeho elektronické vydanie dnes patrí medzi najlepšie na svete.
Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si. V Británii môžete odhadnúť, s kým máte do činenia podľa toho, aké noviny má pod pazuchou. Sú to stereotypy, ale prvý úsudok si takto často robia aj Briti. Takže: bulvárne denníky ako Sun alebo Daily Mirror obľubujú masy, The Guardian patrí skôr intelektuálom, študentom a ľavicovejším voličom, Financial Times obchodníkom a bankárom. Denníky The Times a The Daily Telegraph lepšej strednej vrstve. Telegraph najmä štátnym zamestnancom - dnes často už na dôchodku a ľuďom podporujúcim konzervatívnu stranu. Stojí napravo od stredu, čo je zrejme názor najbližší väčšine Britov.
The Daily Telegraph zostáva už posledným mohykánom na trhu, ktorý bude vychádzať vo veľkom formáte. Sú to obrovské, objemné noviny a zvlášť cez víkend je nemožné prečítať ich celé. S prílohami vážia hádam aj kilogram.
