Prvá polovica pontifikátu Benedikta XV. spadala do obdobia 1. svetovej vojny. Pápež v nej od začiatku zaujímal neutrálny postoj a obe strany vyzýval k ukončeniu vojny.
Ani jedna strana mu neverila a považovala ho za protivníkovho agenta. Vo svojej pozícii zostal osamotený a bez vplyvu na chod udalostí.
Po smrti Pia X. 20. augusta 1914 boli účastníci konkláve v podobnej situácii ako po smrti Pia IX. v roku 1878.
Pius IX. bol priamy, nekompromisný a nediplomatický, čo vytváralo napätia a nepriateľstvá vo vzťahoch k štátom. Za jeho nástupcu preto zvolili skúseného diplomata Vincenza Pecciho, ktorému sa ako pápežovi Levovi XIII. (1878 – 1903) podarilo stabilizovať rozvrátené diplomatické pomery a posilniť medzinárodnú pozíciu pápežstva.
Levov nástupca Pius X. bol na konci svojho pontifikátu v podobnej situácii, mal napäté politické vzťahy s väčšinou európskych štátov.
