Eliminovať vonkajšie vplyvy, osobné sympatie a antipatie, politické záujmy a nechať sa ovplyvniť vnuknutím Ducha Svätého.
To je a bolo objektívnym cieľom tzv. konkláve – kolégia kardinálov, dokiaľ sa nezhodnú na mene nového pápeža.
Dĺžka konkláve je „nevyspytateľná“, môže ísť o rekordnú voľbu v priebehu jedného dňa (Bonifác VIII., Július II., Pavol III.), ale ja zdĺhavý niekoľkoročný proces.
Ako vzniklo konkláve
K prvému skutočnému konkláve došlo vo Viterbe, a to po smrti pápeža Klementa IV. (zomrel v novembri 1268).
Rozdelenie kardinálov do dvoch táborov – profrancúzskeho a talianskeho – podstatne komplikovalo výber vhodného následníka.
Na jeho voľbe sa zhodli až 1. septembra v roku 1271, a to len vďaka „duchaprítomnosti“ obyvateľov mesta Viterbo.

V júni 1270 sa totiž rozhodli držať nerozhodných kardinálov „pod kľúčom“ (po latinsky cum clave) v miestnom pápežskom paláci, až kým nezvolia nového pápeža. A nielen to, rozobrali strechu nad ich hlavami a obmedzili im dodávku stravy.
Prvý septembrový deň, po takmer troch rokoch, sa napokon dohodli na mene. Novým pápežom sa stal Tedaldo Visconti, priateľ Tomáša Akvinského. Novozvolený pápež sa v tom čase nachádzal vo Svätej zemi. Trvalo teda nejaký čas, kým sa ujal funkcie.
Do Viterba pricestoval až v marci nasledujúceho roku, odkiaľ sa konečne presunul do Ríma, kde prijal meno Gregor X.
„Rímsky biskup“
Po epizóde vo Viterbe, keď sa do voľby pápeža „zaangažovali“ obyvatelia tohto talianskeho mesta, uplynulo storočie.