„Z ktorejsi praskliny vstúpil Satanov dym do Božieho chrámu,“ povedal Pavol VI. počas jednej zo svojich kázní na sviatok apoštolov Petra a Pavla, štyri roky po tom, čo vydal encykliku Humanae vitae (1968) o regulácii počatia. Práve ona bola tým zásadným zlomom v pontifikáte, ktorý sa od počiatku boril s kontroverziami a opozíciou. Dokonca aj vo vlastných radoch.
Po populárnom „dobrom pápežovi Jánovi“ nebolo zvolenie milánskeho arcibiskupa Giovanniho Battistu Enrica Antonia Mariu Montiniho veľkým prekvapením.
Je dosť možné, že by bol veľkým favoritom už v priebehu predchádzajúcich pápežských volieb, no počas októbrového konkláve v roku 1958, kedy 58 kardinálov spomedzi seba zvolilo Jána XXIII., Montini ešte nebol kardinálom.
Hoci to nie je formálna prekážka zvolenia, červený kardinálsky klobúk dostal 61-ročný arcibiskup najväčšej diecézy na svete ani nie tri mesiace po Roncalliho zvolení.
