Bolo to prekvapenie, keď sa 28. októbra 1958 nad Námestím sv. Petra v Ríme roznieslo meno novozvoleného pápeža, ktorým sa stal Angelo Giuseppe Roncalli, dovtedajší benátsky patriarcha, rodák z chudobnej dedinky Sotto il Monte na severe Talianska.
Vtom čase 76-ročná nová hlava katolíckej cirkvi si vybrala meno Ján XXIII., aby definitívne rehabilitovala toto meno protipápeža z 15. storočia, z čias západnej schizmy.
Mal byť len prechodným pápežom
„Vybrali sme si meno Ján (...), meno nám také drahé, pretože je to meno nášho otca, pretože je to názov skromného farského kostola, kde som bol pokrstený, (...). Dvadsaťdva Jánov malo nespochybniteľnú (pápežskú) legitimitu a takmer všetci mali krátky pontifikát,“ povedal neskôr o príčinách výberu mena a akoby tušil, že spomínaná dĺžka „panovania“ čaká aj jeho samého.
Pontifik, ktorému po zvolení údajne museli narýchlo krajčírsky upravovať bielu reverendu kvôli nízkej zavalitej postave, bol vnímaný ako „il papa di transizione“ – prechodný pápež.
Hoci svojím pontifikátom nedovŕšil ani obdobie piatich rokov, dokázal v katolíckej cirkvi „urobiť vietor“ ako málokto pred ním. Ani nie tak sám, ako skôr tým, že „otvoril okná cirkvi vanutiu Ducha Svätého“, teda že inicioval, zvolal a otvoril II. vatikánsky koncil, najvýznamnejšiu udalosť v katolíckom svete 20. storočia.
