Pápež je neomylný. Začalo to Piom IX.

Rimania vítali Pia IX. ako patriota a priateľa umierneného pokroku. Keď zomrel, jedni v ňom videli záchrancu cirkvi od moderných bludov, iní brzdu pokroku a zradcu národa.

Spoletského arcibiskupa kardinála Giovanniho Mariu Mastai-Ferrettiho (1792 – 1878) zvolili za pápeža Pia IX. (1846 – 1878) v zložitých časoch. Z obáv o vlastnú bezpečnosť na konkláve (konalo sa v paláci Quirinale, dnes sídle talianskeho prezidenta) prišlo iba 50 kardinálov zo 62.

Rakúsky cisár Ferdinand I. (a najmä jeho kancelár Metternich) mal obavy z Ferrettiho kuriálnej a diplomatickej neskúsenosti a chcel využiť svoje právo vetovať pápežskú voľbu. Milánsky kardinál Gaisruck, jeho vyslanec, však prišiel do Ríma až po skončení voľby, keďže konkláve bolo mimoriadne krátke a pápež bol zvolený už vo štvrtom skrutíniu 16. júna 1846.

Nadšenie z voľby liberála

Hoci väčšina kardinálov zastávala tvrdé konzervatívne postoje, vzhľadom na okolnosti a politickú nestabilitu Talianska usúdili, že najvhodnejšie bude zvoliť mierne liberálneho kandidáta, za ktorého Ferrettiho považovali. Nový pápež vymenoval za muža číslo dva Vatikánu v pozícii štátneho sekretára diplomaticky skúseného a liberálne orientovaného Tommasa Gizziho (po roku odstúpil), svojho konkurenta z konkláve.

Už mesiac po prebratí úradu Pius IX. vyhlásil všeobecnú amnestiu pre revolucionárov a politických väzňov Pápežského štátu (čo vzbudilo hrôzu najmä v Rakúsku), čím si získal všeobecné sympatie a davy pod jeho oknami mu volali na slávu. Menovanie Gizziho a amnestia, ako aj jeho povesť patriota, otvoreného miernemu pokroku, vzbudili nielen v Taliansku silné očakávania, že Pius IX. bude moderným pápežom, ochotným reformovať jeden z najzaostalejších štátov vtedajšej Európy.