Magalhãesova výprava musela čeliť mnohým nástrahám neznýmych morí. (zdroj: Wikimedia.org)Pred 500 rokmi, v apríli 1521, zahynul v potýčke s domorodcami portugalský moreplavec v španielskych službách Fernao de Magalhães. Zvyšok jeho posádky o niekoľko mesiacov neskôr zavŕšil prvé oboplávanie zeme, čím potvrdil, že naša planéta je guľatá.
Plavba Krištofa Kolumba cez Atlantik k ostrovom a napokon aj k pobrežiu neznámeho kontinentu znamenala pre jeho súčasníkov významné rozšírenie ich geografických poznatkov. Napriek tomu im nebolo stále jasné, aká veľká je plocha zemského povrchu, koľko z tejto plochy tvorí pevnina a koľko moria, a napokon, čo sa skrýva za novým kontinentom, ktorý bol podľa talianskeho kartografa a cestovateľa Ameriga Vespucciho pomenovaný Amerikou.
V roku 1513 síce španielsky vojak a dobrodruh Vasco Núñez de Balboa prekročil Panamskú šiju a prvýkrát uzrel so svojimi druhmi pobrežie Pacifiku, o jeho šírke však nemal predstavu. Predpokladalo sa, že do jeho vôd je možné vplávať nejakou úžinou na juhu alebo priamo oboplávaním Ameriky. Ak by sa tento predpoklad potvrdil, na Ostrovy korenia (dnešné ostrovy Indonézie) by bolo možné plávať aj západným smerom – okolo Ameriky.
Vtedajší kartografi a námorníci však hlboko podcenili rozľahlosť Tichého oceánu, ktorého rozloha je vyše 160 miliónov štvorcových kilometrov, a má teda väčšiu plochu ako všetky kontinenty dohromady. Dôkazom tohto zlého odhadu bola dlhotrvajúca a náročná plavba prvej výpravy, ktorej veliteľ takmer oboplával zemeguľu. Bol ním Portugalec Fernão de Magalhães, po španielsky nazývaný aj Fernando de Magallanes, v latinizovanej podobe Ferdinand Magellan.
Od Portugalcov k Španielom
Nevieme presne, kedy sa Magalhães narodil – pravdepodobne to bolo roku 1480. Pochádzal z drobného šľachtického rodu zo severného Portugalska a ako páža vstúpil do služieb portugalskej kráľovnej Eleonóry, manželky kráľa Jána II. Už za vlády jeho syna Manuela I. (panoval v rokoch 1495 – 1521) sa Magalhães pripojil k flotile Francisca de Almeidu, ktorý bol v rokoch 1505 – 1509 prvým miestokráľom portugalskej Indie. V nasledujúcich rokoch bol v službách jeho nástupcu Afonsa de Albuquerqua a plavil sa vo vodách Indického oceánu a v okolí Molúk, kde dohliadal na obchod s drahým korením.
Po návrate do Portugalska v roku 1512 mu udelili vysoký titul fidalgo escudeiro a Magalhães sa zúčastnil aj na vojnách proti Arabom v severnom Maroku, kde bol zranený do nohy, následkom čoho po celý zvyšok života kríval. Keď sa v roku 1516 domáhal ďalších úloh a oslovil kráľa Manuela s projektom plavby na Moluky západným smerom, teda oboplávaním americkej pevniny, kráľ jeho žiadosť príkro zamietol a Magalhães sa rozhodol v roku 1517 hľadať pochopenie a šťastie na susednom – španielskom panovníckom dvore.
Tam sa práve v roku 1516 chopil vlády mladý a podnikavý panovník Karol I. (žil v rokoch 1500 – 1558), ktorý sa v roku 1519 stal aj cisárom Svätej rímskej ríše ako Karol V. Španielsky kráľ s nevôľou sledoval, ako sa Portugalci náhle stali pánmi Ostrovov korenia a v podstate ovládli obchod s korením. Preto pozorne vypočul návrh Magalhãesa plávať západným smerom a potom či už neznámou úžinou, alebo okolo najjužnejšieho cípu Ameriky na Ostrovy korenia.
