SME
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Beh Devín - Bratislava ovplyvnili dejinné zvraty

Najstarší beh na Slovensku oslávil storočnicu.

Najstaršie atletické podujatie na Slovensku sa začalo ako spomienka na výlet štúrovcov na Devín. Malo symbolizovať konsolidáciu pomerov v Bratislave po vytvorení Československa. Jeho existenciu ohrozila svetová vojna, železná opona i finančné problémy, ale tieto nástrahy prežilo a v posledných rokoch štartovali spod Devína tisíce bežcov.

Skôr ako sa budeme venovať behu, ktorý počas svojej storočnej existencie získal prívlastok národný, pripomeňme si, že organizácia vytrvalostných behov na Slovensku má tradíciu siahajúcu do 19. storočia. Vôbec prvé písomne doložené vytrvalostné preteky sa u nás uskutočnili v roku 1875.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šesť Martinčanov sa vtedy rozhodlo prezentovať svoje schopnosti pred verejnosťou. Preteky sa uskutočnili pod heslom „Choď, ako môžeš“ a podujatie ohlásili organizátori takto: „Atletický klub utvoruje sa v Martine. Prvý zápas na skúšku podniknú šiesti jeho členovia v sobotu 31. júla popoludní: pôjdu o závod peši či behom do Štubnianskych Teplíc na Mošovce. Posudzujúca komisia vyprevadí ich o 3 1/2 hod., sadne o 3/4 na 5 na železnicu a bude jich v Štubni očakávať.“

Trať merala 26 kilometrov. Organizátori si stanovili pra­vidlá a podľa nich pretekár mohol prejsť určenú vzdialenosť chôdzou alebo behom. Podmienkou bolo, že nevybočí z hradskej a zloží zálohu päť zlatoviek, ktorá prepadne, ak dotyčný neprekoná trať za päť hodín. Prvý došiel či dobehol kráľovský exekútor Štefan Tomcsányi za 3 hodiny a 9 minút. Za víťazstvo získal odmenu 25 zlatých.

Skryť Vypnúť reklamu

Najúspešnejším vytrvalcom prvej generácie bol František Facinek, ktorý bol prinajmenšom 15-násobným uhorským rekordérom, viacnásobným majstrom krajiny a účastníkom olympijských hier v roku 1912 v Štokholme. Tam štartoval s pomaďarčeným priezviskom Forgács. Prvé športové kluby mohli na Slovensku vznikať len v maďarskom prostredí a ten, kto v nich chcel športovať, musel túto skutočnosť akceptovať.

Nová éra po vzniku republiky

Karta sa začala obracať po vzniku Československa. Aby sa zvýraznil národnostný charakter, začali sa na Slovensku zakladať kluby, ktoré mali v názve slovo československý. V Bratislave takýto klub pod názvom I. Československý športový klub (ČsŠK) založili 3. mája 1919. Postupne v I. ČsŠK vznikali jednotlivé športové odbory, atletický sa ustanovil v januári 1920. Za predsedu odboru zvolili Maxa W. Youngera, rodáka z Plzne, ktorý sa pred vysťahovaním do USA volal Junger.

Skryť Vypnúť reklamu

Younger bol dušou športových aktivít v YMCA – Kresťanskom združení mladých mužov. Do Československa prišla YMCA na pozvanie prezidenta republiky T. G. Masaryka krátko po skončení prvej svetovej vojny a do Bratislavy sa dostala s prvými československými vojenskými jednotkami. Z iniciatívy ministra obrany V. Klofáča dostala YMCA poverenie v československej brannej moci zabezpečovať oblasť kultúry a športu.

Na ustanovujúcej schôdzi atletického odboru I. ČsŠK odznela aj myšlienka zorganizovať cestný beh na trati Devín – Bratislava. Krátko nato vznikol organizačný výbor. Zástupcom Československej amatérskej atletickej únie (ČsAAU), ktorý pricestoval z Prahy, bol M. Škřivánek. Okrem predsedu organizačného výboru Gejzu Reháka pochádzali všetci funkcionári z Čiech, rovnako ako prvý víťaz pretekov Václav Vohralík, člen Sparty Praha.

Skryť Vypnúť reklamu

To už však predbiehame udalosti, pretože príprava prvého ročníka behu Devín – Bratislava bola pre organizátorov príležitosťou ukázať, že pomery sa na Slovensku začali konsolidovať. Už samotný termín pretekov 24. apríla 1921 vybrali cielene. Práve osemdesiatpäť rokov predtým sa vydala skupina študentov okolo Ľudovíta Štúra na výlet na hrad Devín, kde vo svojom príhovore spomenuli históriu Veľkej Moravy. Mýtus a kult Devína sa osobitne silno prejavil v časoch slovenského národného obrodenia, najmä v jeho vrcholnom, štúrovskom období.

Premiéra prilákala davy divákov

Vo februári 1921 vyšiel oznam v podobe tlačovej správy, že sa pripra­vuje cestný beh. Prípravu podujatia po­znamenali neurovnané vzťahy v atletike na Slovensku. Ešte predvečer pretekov doznievali dramatické rokovania, lebo nebolo jasné, či odštartujú bežci z maďarských menšinových klubov. Delegát ČsAAU vyriešil problém kompromisom. Vyhlásil, že ak chcú tieto kluby nominovať pretekárov na nedeľnú premiéru, musia sa zú­častniť na rokovaní o založení západoslovenského okrsku ČsAAU so sídlom v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Ráno sa na stole predsa len takéto vyhlásenie objavilo, a tak nič nebránilo, aby sa podujatie uskutočnilo. Na nádvorí Štefáni­kových kasární na dunajskom nábreží, kde sa v súčasnosti nachádza Slovenská národná galéria, nasadlo v nedeľu 24. apríla o deviatej ráno do nákladného vojenského auta 37 bežcov z AC Sparta, Slavie Praha, Viktórie Žižkov, Třebíča, Prostějova, Žideníc a Komárna, ako aj bratislavskí bežci z I. ČsŠK a PAC. Do osobného auta sa natlačila skupinka funkcionárov.

O pol jedenástej už stáli zoradení na priestranstve pod starodávnym Devínom. Beh dokonca vylákal aj babky z kostolov. Sledovali zablatené postavy, lebo trať bola rozmoknutá, a ťažko chápali, prečo mladí muži bežia, keď ich nikto nenaháňa. Celú trať lemovali diváci a najviac sa ich tiesnilo v cieli pred Slovenským národným divadlom, kde ich bolo pätnásťtisíc, hoci Bratislava mala vtedy iba 90-tisíc obyvateľov. Posledné metre pretekov lemovali husté špaliere. Lesk podujatiu dodala aj skutočnosť, že sa zároveň konali aj jarné slávnosti Československého Červeného kríža.

Skryť Vypnúť reklamu

Do cieľa, kde hrala vojenská kapela, dobehlo 21 bežcov. Pohár pre víťaza venovala Lekárska fakulta Československej štátnej univerzity v Bratislave, neskôr premenovaná na Univerzitu Komenského (UK). Jeho trvalým držiteľom sa stal v roku 1931 košicky rodák Jozef Koščák, ktorý si ako prvý Slovák vybojoval pohár v roku 1925. Tento talentovaný bežec ho mohol získať oveľa skôr. Najprv mu to prekazila prvá pauza v roku 1928, keď sa beh oficiálne nekonal z technických dôvodov, zrejme však pre nedostatok financií, a v roku 1930 zranenie. V roku 1932 získal nový pohár, ktorý venoval rektor UK Dobroslav Orel, opäť J. Koščák. Týmto večne putovným pohárom dekorujú víťazov dodnes.

Jedenásty ročník bol prvými majstrovstvami Slovenska v cestnom behu. Titul získal v poradí tretí Ján Štítecký z PTE Bratislava, pretože J. Koščák bol členom českého klubu. V roku 1935 sa stal aj prvý víťazom z Bratislavy. Až v nasledujúcom roku sa víťaza dočkal aj usporiadateľský klub v osobe Karola Hercega.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvá etapa v histórii pretekov sa skončila v roku 1938. Dôvodom nebola len skutočnosť, že Devín sa stal súčasťou tzv. tretej ríše, ale aj fakt, že viacerí ľudia spojení s organizovaním pretekov museli zo Slovenska odísť. Celý organizačný výbor, ktorý v tomto období tvorili zväčša českí funkcionári, sa rozpadol. Pre toto obdobie bola charakteristická ešte jedna skutočnosť. Od roku 1924 štartovali na podujatí aj vojaci, ktorí neraz svojou účasťou zachraňovali dôstojnú úroveň pretekov.

Povojnové oživenie brzdila železná opona

Nová etapa pretekov sa začala po desiatich rokoch. Rozhodujúcu zásluhu na tom mal Rudolf Holzer. Spoločenská situácia už však bola iná. Najlepšie to dokumentuje samotné vyhlásenia organizačného výboru: ,,Beh Devín – Bratislava nech nám pripomína vždy puto, ktorým sa viaže Bratislava k symbolu slovanskej podstaty, k staroslávnemu Devínu a vykrojenie ktorého z časti nášho slavianskeho tela znamená urážku našich dejín, na ktorej sa na nás dopustil náš odveký nepriateľ. Slovenská atletika dáva týmto poduja­tím svoj výraz, že sviatok práce - 1. máj je i pre športovcov článkom spolupatričnosti, jednoty a bratstva.“ Na štart sa postavilo trinásť pretekárov, ktorých výkony sledovalo približne dvetisíc divákov.

Skryť Vypnúť reklamu

Povojnové oživenie však nemalo dlhé trvanie. Uskutočnili sa len tri ročníky, aj to nie súvisle. Spustila sa totiž železná opona. Devín vyhlásili za pohraničnú obec a ne­zmyselné politické pomery nepripúšťali, aby sa tam organizovali podujatia podobného rozsahu a významu. R. Holzer vtedy napísal, že v roku 1950 zostalo v tábore slovenských vytrvalcov clivo.

Malá nádej svitla, keď sa v rekordnom čase podarilo zorganizovať v rámci Dňa armády 7. októbra 1951 podujatie na skrátenej trase, lebo vtedy sa zdvihli závory pohra­ničného pásma. Dokonca po prvý raz štartovali aj dorastenci a ženy, ale iba na 1 a 3 km. Práve jubilejný 20. ročník opäť prerušil históriu behu na pätnásť rokov.

Ďalšiu šancu dostal beh v období politického „odmäku“ v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Dvadsiatemu prvému ročníku predchádzal skúšobný Devínsky beh do kopca 24. apríla 1966 z iniciatívy redakcie Mladej tvorby a študentov pod heslom Ľudovíta Štúra „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí“. Rovnako aj za týmto reštartom behu stál R. Holzer.

Skryť Vypnúť reklamu

Tentoraz sa musel oprieť o rovnakých nadšencov, akým bol on sám. Boli nimi funkcionári TJ Rapid Bratislava František Letovanec a Jozef Brlica. Telovýchovná jednota síce nemala atletický oddiel, zato však pridruženú výrobu, cez ktorú získali financie. Umne spojili podujatie s Dňami československo-sovietskeho priateľstva. Po prvý raz štartovali aj štyria cudzinci a jeden z nich, Švajčiar Walter Dietiker, vyhral.

V roku 1970 prišla ďalšia prestávka. Príčinou boli zdravotné ťažkosti R. Holzera, ktorý bol aj naďalej dušou podujatia. Z návratu čoraz populárnejšieho behu sa mohli jeho účastníci tešiť v roku 1971 v netradičnom termíne. Beh sa uskutočnil pre výstavbu Mosta SNP na jeseň na skrátenej trati s cieľom pred PKO.

Napriek neustálym bojom o existenciu TJ Rapid Bratislava udržal preteky pri živote, navyše v medzinárodnej konkurencii. Po ďalšej kríze sa v roku 1976 ujala organizácie TJ Slovan CHZJD na čele s Viktorom Nedvedom, ktorý bol motorom podujatia až do roku 1991. V roku 1976 mal premiéru Malý Devín pre žiakov základných škôl zásluhou pedagóga a trénera Pavla Safka a v hlavnej súťaži sa zaviedla aj kategória žien.

Skryť Vypnúť reklamu

Masový beh pre tisíce

Ďalším míľnikom behu bol rok 1981, keď počet účastníkov prekročil číslo tisíc, presnejšie 1172. Beh získal prívlastok masový. Na štarte sa začali objavovať aj mená známe zo spoločenského života.

Osemdesiate roky boli obdobím zvaným „behom za zdravím“, ktoré prospelo aj rastu záujmu o podujatie a v roku 1987 sa prihlásilo na štart impozantných 4245 účastníkov. Nemenej dôležitý bol november 1989. Po ňom zmizli v pohraničí ostnaté drôty, ktoré dlhé roky lemovali časť trate. Toto konštatovanie neplatí pre problémy, ktoré sprevádzali beh po celé obdobie jeho existencie.

Ďalšia zmena prišla v roku 1992, keď organizáciu podujatia prevzala Sprava telovýchovných a rekreačných zariadení v Bratislave. Dušou podujatia sa na nasledujúcich 25 rokov vo funkcii hlavného koordinátora stal Peter Blaho, po ktorom organizačné kormidlo prevzala Michaela Velická. V reakcii na bežecký odmäk dokázali organizátori zaradiť vekové kategórie, čo úspešne pomohlo prekonať aj toto ťažšie obdobie.

Skryť Vypnúť reklamu

Začiatkom 21. storočia dorazila na Slovensko druhá vlna popularity behov a počet štartujúcich začal znova rasť. V roku 2015 padla aj magická šesťtisícová hranica – 6171. Už tradične prišla ďalšia prekážka, a to v roku 2020 celosvetová pandémia. Je viac ako pravdepodobné, že táto situácia neumožní usporiadať podujatie ani v jubilujúcom roku. Môžeme len dúfať, že vytrvalostný beh Devín – Bratislava aj túto situáciu prekoná a nielen organizátori, ale predovšetkým bežci sa vrátia k podujatiu, ktorý sa oprávnene hrdí titulom národný beh.

Na záver pre úplnosť dodajme, že organizátori neregistrujú traťové rekordy, pretože trať pretekov sa mení. Historickú tabuľku víťazov vedie medzi ženami so siedmimi prvenstvmi Alena Močáriová a medzi mužmi na tomto mieste figurujú dvaja účastníci s celkovým počtom štyroch víťazstiev Peter Suchán a Miroslav Vanko. Práve Vankov triumf z roku 2008 je zatiaľ posledným slovenským víťazstvom v kategórii mužov, medzi ženami v roku 2014 vyhrala Katarína Berešová, dnes už Pejpková.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 977
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 417
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 050
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 331
  5. Po Slovensku na motorke 6 713
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 329
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 032
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 765
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 4 073
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 195
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pred 400 rokmi sa na pražskom Staromestskom námestí odohralo morbídne predstavenie.


Ivana Čornejová 5 h

Po celý život ho prenasledovala hrôza, že sa vráti tam, odkiaľ vyšiel.


a 1 ďalší 14 h