SME
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Thonetovské stoličky z Veľkých Uheriec dobyli svet

Fabrika z Hornej Nitry udávala trendy vo výrobe ohýbaného nábytku

Dobová veduta s nábytkárskou fabrikou vo Veľkých Uherciach. Zdroj: Fond Hornonitrianskeho múzea v PrievidziDobová veduta s nábytkárskou fabrikou vo Veľkých Uherciach. Zdroj: Fond Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi

Máloktorí zo súčasníkov dnes vedia, že aj na hornej Nitre sa vyrábali stoličky z ohýbaného dreva. V priestore oproti neogotickému kaštieľu vo Veľkých Uherciach bol vybudovaný areál fabriky, kde sa spracovávalo drevo z okolitých lesov.

Na ploche sedem a pol hektára sa nachádzala píla, rašplovňa, ohybáreň, pletiareň, stolárska dielňa a zámočnícka dielňa, leštiareň a baliareň. Súčasťou areálu továrne boli aj byty pre robotníkov.

Na počiatku bolo drevo

Už v druhej polovici 19. storočia viedenská firma Gebrüder Thonet začala realizovať výrobu dielcov pre nábytok v piliarskych závodoch a svoju pozornosť obrátila aj na Slovensko, kde bol dostatok bukového dreva a lacná pracovná sila.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôležitým faktorom bolo rozširovanie majetku Thonetovcov v ďalšej územnej oblasti.

V máji 1865 od grófa Štefana Keglevicha, syna tekovského župana Jána Keglevicha, odkúpili veľkouherské panstvo, do ktorého patrila aj sklárska huta na valcované a tabuľové sklo.

Thonetovci vo Veľkých Uherciach získali kaštieľ, pôvodne renesančnú stavbu zo 17. storočia, s výstavbou ktorej začal Michal Bošáni, ale pre nezhody a spory v rozširujúcom sa rode Bošániovcov nechal nedokončenú. Podnikateľská rodina usilovala o získanie nehnuteľností aj od ďalších vlastníkov.

Postupne sa jej podarilo skúpiť od zemepanských rodín Bošániovcov, Kubíniovcov, Kvašaiovcov, Majlátovcov a Rudnayovcov pozemky s rozlohou 3979 ha, veľká väčšina z nich pripadala na lesy.

Najbežnejšie bukové drevo sa používalo ešte aj koncom 19. storočia ako palivo, slúžilo na stavebné účely a iba nepatrná časť sa využila v remeselnej produkcii a na výrobu poľnohospodárskeho náradia. Túto surovinu predpokladal spracovať i Michael Thonet v novej továrni so zámerom výroby dielov najmä sedacieho nábytku, predovšetkým stoličiek.

Skryť Vypnúť reklamu

Podľa viacerých odborníkov technológia ohýbaného nábytku bola známa už v starovekom Egypte 3000 rokov pred naším letopočtom a Michael Thonet ju oživil svojským prístupom, takmer tridsať rokov trvajúcim procesom pokus-omyl, až napokon dospel k zdarnému výsledku.

Pásy dyhy i tenké lišty z bukového dreva varil v gleji, ohýbal ich v jednoduchých formách, kde ich aj nechal vyschnúť. Jednotlivé pásy napokon k sebe lepil kosteným glejom. Týmto postupom sa mu podarilo v roku 1836 vyrobiť prvé kreslo, tzv. boppardovské kreslo z vrstvených pásov dreva.

Časom technológiu zlepšil, pásy dyhy nahradil zväzkom tenkých hranolov. K strane vhodne napareného, ale stále rovného dreveného hranola, ktorá mala tvoriť vonkajšiu časť, sa pripevnil železný pás, ktorý umožňoval pri ohýbaní naťahovanie dreva v miere pružnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak sa drevený hranol ohýbal v esovitých tvaroch, dva železné pásy sa používali oproti sebe a na koncoch bývali pevne ukotvené. Nábytok z ohýbaného dreva, pri ktorom vznikal minimálny odpad, nahradil vyrezávaný nábytok z masívneho dreva a začal dobýjať svet.

Na scéne Thonetovci

V rodine garbiarskeho majstra Franza Antona Thoneta a jeho manželky Margarety z nemeckého Boppardu nad Rýnom (v tom čase patriacom Francúzsku) 2. júla 1796 pribudol jediný syn Michael. Pri jeho narodení nik netušil, aký prevrat spôsobí v nábytkárskej produkcii.

Na želanie otca sa vyučil za stolára a už v roku 1819 si v rodisku založil samostatnú dielňu. Ako 24-ročný sa oženil s Annou Máriou Grahsovou, s ktorou mal neskôr sedem synov a šesť dcér. Z jeho potomkov sa dospelosti dožilo iba päť synov: Franz (1820), Michael (1824), August (1829), Jozef (1830) a najmladší Jakob (1841).

Skryť Vypnúť reklamu

V dielni Michaela Thoneta sa síce vyrábal nábytok známy svojou kvalitou, ale ten nespĺňal predstavy samotného výrobcu. Sníval o stoličke, ktorá by sa dala vyrobiť jednoduchým spôsobom, s minimálnymi nákladmi a na trhu by nemusela byť ani drahá. Dielňa, v ktorej časom pribudli aj tri desiatky tovarišov, sa stala miestom experimentovania.

Pokusy s naparovaním a ohýbaním bukového dreva, ktoré sa menej štiepilo ako dub alebo breza, po dvoch desaťročiach napokon viedli k úspechu. Recept bol takmer jednoduchý. Bukové drevo bolo treba ohýbať šesť hodín v pare horúcej presne 104 stupňov Celzia.

Následne už ohnutý diel stoličky pevne uchytený v kovových formách sa dával sušiť dva dni pri teplote 70 stupňov. Tento naozaj prevratný spôsob výroby nábytku z ohýbaného dreva sa zrodil v rozhodujúcej chvíli, lebo Thonet v tom čase mal veľké finančné problémy a dielňa sa ocitla na pokraji bankrotu.

Skryť Vypnúť reklamu

Thonet prezentoval produkty zo svojej dielne na rôznych výstavách a v roku 1841 nechýbal ani na priemyselnej výstave v porýnskom Koblenzi, kde po prvýkrát verejne predstavil svoje jedinečné výrobky – nábytok z ohýbaného dreva. Vystavené nábytkové solitéry oslovili aj rakúskeho kancelára Clemensa Metternicha, rodáka z Koblenza.

Gróf mu adresoval pozvanie na osobnú prezentáciu nábytku a krátko potom nasledovala pozvánka do Viedne.

Kancelárovo meno otváralo dvere šľachtických domov aj pre dovtedy neznámeho majstra. Thonetovi sa darilo s pomocou Metternicha presadiť sa na viedenských trhoch. Po prvom nezdare pri získaní patentu, keď pri prezentácii odmietol uviesť detailný postup výroby, nasledoval v júli 1842 úspech a cisársko-kráľovská

Všeobecná dvorná komora mu udelila očakávané privilégium na ohýbanie každého druhu dreva do akýchkoľvek podôb.

Skryť Vypnúť reklamu

Na jeseň v roku 1842 sa thonetovská rodina presťahovala do Viedne. Michaelovi Thonetovi vo výrobe a pri neustálom zlepšovaní technológie už pomáhali aj dospievajúci synovia. Spočiatku sa Thonet stal dodávateľom Clemensa Lista, výrobcu nábytku, a Carla Leistlera, ktorého spoločnosť vyrábala parketové podlahy. K prvým pracovným zákazkám patrili parkety a stoličky pre viedenský Lichtenštajnský palác.

Neskôr pribudla objednávka tzv. Sessel Nr. 1 pre palác kniežaťa Schwarzenberga. Nárast objednávok od šľachticov, ktorí využívali jednoduchý a ľahko sťahovateľný nábytok pri koncertoch, oslavách, recepciách či plesoch, viedol k osamostatneniu podnikania.

V roku 1849 už mal Thonet vlastnú dielňu na ohýbaný nábytok a v roku 1853 prepísal firmu na synov pod menom Gebrüder Thonet.

Skryť Vypnúť reklamu

Prichádzali ďalšie objednávky na jednoduchý a elegantný nábytok a firma expandovala, prenikala na všetky svetové trhy, stavali sa nové továrne a vznikali mnohé pobočky.

Prvá na Slovensku

Oproti veľkouherskému kaštieľu sa začalo v roku 1865 s výstavbou továrenských objektov. Po thonetovských prevádzkach v Koryčanoch (1856) a v Bystřici pod Hostýnem (1861) na Morave vznikla tak tretia továreň na ohýbaný nábytok firmy Bratia Thonetovci a prvá v Uhorsku.

Samotnú stavbu továrne riadil Michael Thonet osobne a traduje sa, že bol zhovorčivý a po fabrike sa pohyboval v pracovných šatách majstra. Na rozsiahlej ploche boli vybudované továrenské objekty.

V šiestich objektoch továrne sa nachádzalo osem pracovísk: píla, rašpľovňa, ohybáreň, pletiareň, stolárska dielňa a zámočnícka dielňa, leštiareň a baliareň.

Skryť Vypnúť reklamu

Furmanmi dovezené drevo sa uskladňovalo na nádvorí a odtiaľ putovalo do píly s gátrom a kruhovou pílou na parný pohon, kde sa rezalo na hranoly v požadovaných veľkostiach. Po obrúsení a vyhladení v rašpľovni prechádzali diely do ohybárne.

Jednotlivé súčiastky sa po morení spájali na pracovisku montovne. Hotové výrobky sa po balení v baliarni uskladňovali a expedovali. Pracovisko baliarne spolu so skladom polotovarov a expedíciou boli umiestnené oproti hlavnému vchodu do areálu továrne.

K pracoviskám veľkouherskej fabriky patrili aj ďalšie dielne, kde sa vykonávali špecializované práce – stolárske, zámočnícke a pletiarske. Pracovisko tzv. palkomory stálo mimo hlavných objektov fabriky a tu sa svietiplynom vypaľovali preglejkové sedadlá a operadlá. Mnohé strojové zariadenia vyrábali podnikatelia vo vlastnom strojárenskom podniku.

Skryť Vypnúť reklamu

Súčasťou areálu továrne, ktorý zaberal 7,5 ha, bolo aj 15 domov pre robotníkov. Spustenie prevádzky píly vo Veľkých Uherciach pôvodne prinášalo iba zásobovanie moravských fabrík polotovarmi, ale postupne sa aj veľkouherská továreň orientovala na produkciu finálnych výrobkov.

Výroba vo fabrike sa naplno rozbehla v roku 1867 a zamestnanie poskytla 300 robotníkom, ktorí boli zaškolení v závodnej škole. Medzi pracujúcimi nechýbali ani ženy z Veľkých Uheriec i z okolitých dedín. Ženy dostávali za odvedenú prácu dennú mzdu vo výške 35 – 50 grajciarov, čo bolo o 15 – 20 grajciarov menej ako muži.

Pramene z rokov 1897 – 1901 uvádzajú, že ženy pracovali aj domáckym spôsobom za úkolovú mzdu, najmä pri vypletaní sedadiel trstinovým vláknom.

Podmienky prijatia robotníkov do práce, ich povinnosti, pracovný čas a jeho rozdelenie, vyplácanie mzdy, výpoveď robotníkov i riešenie vzniknutých ťažkostí sú zachytené v tzv. fabrických stanovách z 13. augusta 1889. Podľa ich ustanovení do zamestnania mohli byť prijaté iba osoby staršie ako 14 rokov. Pravidlo sa však často nedodržiavalo a zaobstaraním príslušného potvrdenia do práce neraz nastúpili aj mladší, často aj deti.

Skryť Vypnúť reklamu

Pracovný čas sa začínal o 6. hodine rannej a trval až do 19. hodiny s polhodinovou prestávkou po ôsmej hodine a s hodinovou prestávkou na obed. V pondelok a v sobotu robotníci vo veľkouherskej továrni pracovali o jednu hodinu menej. Stanovený pracovný čas sa v prípade potreby predlžoval.

Dodržiavanie pracovného času však pre mnohých bolo problematické. Pre stolárov, zámočníkov, kováčov, tokárov, tesárov a kolárov platila 14-dňová výpovedná lehota a pre ostatných, najmä pomocných robotníkov, sa pracovný pomer mohol skončiť kedykoľvek. Porušenie pravidiel sa trestalo finančnými sankciami, preložením na menej platenú prácu alebo dočasným či trvalým prepustením. Telesné tresty boli zakázané.

Elegancia sa snúbila s trvácnosťou

Výrobky so značkou Thonet – nábytkové solitéry i zostavy s prívlastkami nový, elegantný, ľahký, odolný a pohodlný – rýchlo prenikali na svetové trhy. Sedací nábytok našiel uplatnenie v kaviarňach, divadlách, kanceláriách, sálach, v bytových interiéroch a obľube sa tešil aj v dedinských domácnostiach.

Skryť Vypnúť reklamu

Výroba sa v továrni vo Veľkých Uherciach mala zameriavať iba na zhotovovanie polotovarov pre obe thonetovské fabriky na Morave. Vhodná surovina a pomoc kvalifikovaných odborníkov umožnili už od rozbehnutia výroby aj produkciu finálnych výrobkov.

V prvom roku výroby sa denne vyrobilo 52 stoličiek, ale ich počet rástol a pribúdali aj iné druhy sedacieho nábytku.

K rozhodnutiu o zmene produkcie prispeli aj problémy s dopravou polotovarov na Moravu, pretože prísľuby o vybudovaní železničného spojenia ostali nenaplnené. Rastúci dopyt po thonetovských stoličkách rozšíril skladbu produkcie vo Veľkých Uherciach. Okrem známej štrnástky sa tu vyrábali aj ďalšie vzory – 14 ½, ktorá bola len o 3 cm nižšia a o 0,20 florénov lacnejšia ako jej predchodkyňa 14, ďalej vzor 18, 20, 56, 114 – 120, ktoré sa líšili zmenenou sedadlovou a operadlovou časťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Popri klasických stoličkách sortiment thonetovských tovární obsahoval aj špecializované stoličky, napr. pre holičstvá či na prenos chorých. Nechýbali ani hojdacie kreslá, sofa, otáčacie štokerlíky rôznych veľkostí, vyťahovacie servírovacie stoly, hracie stoly, postele, rozmerné predsieňové vešiaky, stojany na dáždniky, na noviny, na platne i na noty, kvetinové stojany, stolčeky, záhradný nábytok (lavičky s operadlami a stoličky) a mnohé iné druhy.

Nezabúdali ani na detský nábytok a v ponuke dominovali sedadlá, stolčeky a stoličky rôznych tvarov i postieľky a honosné kolísky.

V thonetovskom výrobnom programe sa ocitli aj potreby pre športovcov a dvojsedadlá – často s čalúnením – boli určené pre divadlá a kiná. Pri výrobe stoličiek, ktoré v rokoch 1867 – 1871 tvorili výrobný program továrne vo Veľkých Uherciach, sa zachovával základný tvar rámu, sedacia časť a operadlo prechádzali rozličnými zmenami.

Skryť Vypnúť reklamu

Vyrábali sa z preglejky a podľa želania zákazníka mohli byť hladké, perforované a zdobené lisovaním a vypaľovaním. Svietiplynom z vlastnej produkcie, získaným pri výrobe drevného uhlia, sa vypaľovali rozmanité vzory od jednoduchých až po zložité kvetinové kompozície.

Podobné vzory sa uplatňovali aj pri lisovaní. Kovové matrice na lisovanie a vypaľovanie začiatkom 20. storočia zhotovoval Karol Just, vedúci zámočníckej prevádzky.

Podľa záznamov sa v továrni vo Veľkých Uherciach v roku 1867 vyrobilo 15 383 stoličiek, o rok nato sa výroba zvýšila takmer päťnásobne, vyrobilo sa 73 578 stoličiek. V rastúcom trende pokračovala výroba až do roku 1873, keď sa zhotovilo 135 442 stoličiek a 9358 kusov iného nábytku.

Náznaky hospodárskej krízy v sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa prejavili obmedzením výroby aj vo veľkouherskej továrni, ale výroba postupne stúpala a povzbudením bolo získanie veľkej zlatej medaily v roku 1878 na Svetovej výstave v Paríži. V novom storočí výroba presiahla milión kusov stoličiek ročne.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred zánikom továrne

Nové továrne a obchody budovala firma Gebrüder Thonet všade, kde to bolo možné. Firma, ktorú založil a viedol Michael Thonet so svojimi synmi a ktorú prevzali ich potomkovia, mala v roku 1900 sedem tovární s vyše dvadsiatkou filiálok a s približne 6000 zamestnancami. V ich ponuke malo zastúpenie 300 rôznych typov výrobkov.

K majetku firmy patrilo 15 parných píl (napr. v Dlhej nad Cirochou či v Krajnej Poľane) a 18 obchodných domov (prvé zahraničné pobočky boli otvorené v Londýne (1862), v Budapešti, v New Yorku (1873), ale aj v Chicagu, v Prahe, v Ríme, v Moskve a inde).

Už počas trvania privilégia firmy Gebrüder Thonet na zhotovovanie dreveného nábytku ohýbaním masívu termo-hydro-mechanickou cestou začali vznikať konkurenčné firmy. V januári v roku 1870 výrobu rozbehla najvýznamnejšia a najväčšia z nich – firma J. & J. Kohn – priamo vo Vsetíne. Jedným z najsilnejších výrobcov na území Slovenska sa stala stoličková továreň Ladislava Dobroviča & Comp. v Martine založená v roku 1886.

Skryť Vypnúť reklamu

Problémy s patentovou ochranou, pôsobenie konkurenčných firiem a spoločností, znásobujúca sa hospodárska kríza, všetko eskalované vojnovým stavom spolu s poklesom záujmu o ohýbaný nábytok – to boli určujúce faktory znižovania produkcie vo výrobných závodoch Thonetovcov a ich filiálkach.

Výnimkou nebola ani továreň či v tom čase už len filiálka vo Veľkých Uherciach, pričom mnohí odborníci na problematiku produkcie thonetovského ohýbaného nábytku v tomto prípade zdôrazňujú aj zaostalosť miestnych robotníkov. Faktom zostáva zastavenie výroby 30. septembra 1922. Ani pokus o jej obnovenie na jar nasledujúceho roka nemal dlhé trvanie a 10. novembra 1923 sa výroba vo Veľkých Uherciach definitívne zastavila.

Rodina Thonetovcov sa trvalo zapísala do dejín samotnej obce Veľké Uherce a prispela k jej rozvoju. Jednotliví príslušníci rodu Thonet riešili výstavbu spevnenej cesty cez celú dedinu, vybudovali vodovod s verejnými kohútikmi na ulici, prispeli k vzniku novej štátnej školy so štyrmi učebňami a s bytmi pre učiteľov, iniciovali založenie spolku dobrovoľných hasičov a zriadili opatrovňu pre deti žien, ktoré pracovali vo fabrike. Mnohé zo zavedených prvkov moderného života spoločnosti ostávajú aj dnes trvalým dôkazom ich úsilia.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 955
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 413
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 049
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 301
  5. Po Slovensku na motorke 6 706
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 329
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 055
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 747
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 4 149
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 224
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pred 400 rokmi sa na pražskom Staromestskom námestí odohralo morbídne predstavenie.


Ivana Čornejová 5 h

Po celý život ho prenasledovala hrôza, že sa vráti tam, odkiaľ vyšiel.


a 1 ďalší 13 h