Klement Gottwald nakoniec svoju túžbu po moci naplnil. (zdroj: archív)Klement Gottwald mal veľmi ťažký a nezávideniahodný štart do života. Narodil sa v roku 1896 ako nemanželské dieťa slúžky a bohatého sedliackeho syna, čo koncom 19. storočia pre malého dedinského chlapca znamenalo život na okraji komunity.
Pochádzal z Moravy a ako jeho rodná obec sa celé desaťročia udávali Dědice, ktoré sú dnes súčasťou Vyškova. V posledných rokoch sa však za Gottwaldovo rodisko označujú aj neďaleké Heroltice. Nech to bolo tak či onak, otec o malého Klementa nejavil záujem a mesačne posielal iba skromný obnos ako výživné.
Gottwaldova matka sa neskôr vydala, mala ďalšie deti a jeho odložila k príbuzným. Tí si ho navyše pohadzovali medzi sebou ako horúci zemiak. Nikto ho nechcel. Nakoniec skončil vo Viedni u manžela matkinej sestry, kde sa vyučil za stolára. Nemal to tam vôbec jednoduché, keďže spolužiaci ho považovali za outsidera, ktorý nevedel v školských začiatkoch po nemecky. Nehovoriac už o ťažkej fyzickej práci. Medzi Gottwaldove silné stránky však od detstva patrila cieľavedomosť, akási vnútorná tvrdosť, vytrvalosť a snaha dokázať svojmu okoliu, že na to má.
Nová šanca v KSČ
Krátko nato, ako dostal výučný list, vypukla prvá svetová vojna a osemnásťročný Klement Gottwald musel narukovať. Na frontoch si nepočínal zle, dostal viacero vyznamenaní a bol viackrát povýšený. Utrpel aj vojnové zranenia. Počas leta 1918 začal mať vojny plné zuby a nevrátil sa z dovolenky. Žil tajne na rodnej Morave a zo svojej ,,ilegality“ vystúpil až po vzniku ČSR.
O pár dní neskôr sa už dobrovoľne prihlásil do armády nového štátu, v ktorej radoch sa zúčastnil v júni 1919 bojov s maďarskou Červenou armádou. Bojoval vlastne proti Slovenskej republike rád, a teda proti ,,prvému revolučnému štátnemu útvaru“ na našom území, importovanému z boľševického Maďarska. To naozaj nebola dobrá vizitka pre budúceho prvého ,,robotníckeho“ prezidenta.
