SME
Nedeľa, 20. jún, 2021 | Meniny má ValériaKrížovkyKrížovky

Princ Philip mal vášeň pre prírodu

Z ochrany prírody spravil dôležitú tému.

V apríli tohto roku zomrel vo veku 99 rokov manžel britskej kráľovnej Alžbety II. princ Philip, vojvoda z Edinburghu. Po smrti kráľa Juraja VI. sa Alžbeta stala britskou kráľovnou a princ Philip sa musel vzdať kariéry v námorníctve. Pozícia manžela panovníčky ho predurčovala na sprevádzanie Alžbety II., no sám sa stal patrónom a členom stoviek rôznych dobročinných organizácií. Princovo odhodlanie a vášeň pre dobrú vec sa významne prejavili v jeho záujme o ochranu prírody.

Princ Philip sa narodil v roku 1921 na gréckom ostrove Korfu ako najmladšie dieťa princa Andreja, syna gréckeho kráľa Juraja a princeznej Alice z Battenbergu, pravnučky britskej kráľovnej Viktórie. Narodil sa do turbulentnej doby – práve prebiehala grécko-turecká vojna. Po prehre bol kráľ Konštantín I. nútený abdikovať a Philipova rodina musela za dramatických okolností v roku 1922 opustiť Grécko. Princ Philip mal v tom čase len 18 mesiacov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poľovník a ornitológ

Po úteku z Grécka striedavo žil vo Francúzsku, v Spojenom kráľovstve a v Nemecku. Sám priznával, že v detstve nikdy nejavil záujem o prírodu. „Nespomínam si, že by ma zaujali pavúky, žaby alebo čokoľvek spojené s prírodou. Divoké zvieratá boli pre mňa ako vlaky alebo pouličné lampy – súčasť krajiny.“

Rodina ho od mladosti viedla k poľovačke. Naučil sa strieľať, chytať ryby a popritom sa oboznámil s tým, ako sa o poľovnú zver treba starať. Tu sa dajú nájsť počiatky jeho vrúcneho vzťahu k prírode. Keď mnohí dávali ochranárstvo do protikladu s jeho vášňou pre poľovníctvo, tvrdil, že poľovačka sa stala takou prirodzenou súčasťou jeho života, že nikdy nepociťoval morálnu dilemu.

Upozorňoval, že na popud viacerých poľovníkov boli zavedené zákony na ochranu poľovnej zveri a vznikli tak viaceré chránené územia. Naplno sa však jeho vášeň pre prírodu mohla prejaviť po sobáši s korunnou princeznou a neskôr britskou kráľovnou Alžbetou II. v roku 1947.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1956 sa kráľovský pár vydal na štvormesačnú plavbu loďou Britannia. Počas cesty princ Philip fotografoval morské vtáky, ktoré v ňom prebudili záujem o ornitológiu. V roku 1962 vydal zo svojich plavieb knihu fotografií a začal podporovať a predsedať veľkému množstvu prírodovedných spolkov a organizácií v Spojenom kráľovstve.

V službách Svetového fondu na ochranu prírody

V druhej polovici 20. storočia začali postupne narastať obavy z nekontrolovaného využívania prírodných zdrojov a devastácie životného prostredia. Povojnové obdobie prinieslo viaceré úspechy na poli ochrany prírody a krajiny, no upadli do úzadia popri environmentálnej vlne 60. rokov.

Už v roku 1945 sa utvorilo UNESCO a krátko nato bola založená Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUPN). Bola to prvá medzinárodná organizácia, ktorá sa zaoberala ochranou celého spektra fauny a flóry. Krátko po založení začali vydávať známu Červenú knihu ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 1961 princa Philipa oslovil jeho priateľ, ornitológ Peter Scott a požiadal ho o pomoc pri zakladaní Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Úlohou fondu bolo zbierať financie na podporu ochranárskych organizácií – samotná Únia na ochranu prírody sotva prežívala. Cieľ bol jasný – zachovanie divočiny a boj proti pytliactvu.

Princ Philip sa chopil funkcie prezidenta WWF v Spojenom kráľovstve. „Jednoznačne sa tak udialo aj pre môj záujem o prírodné vedy, ale bolo by hlúpe popierať, že sa šľachtický titul dobre nevyníma pod hlavičkou dobročinnej organizácie,“ skonštatoval. Zaangažoval aj svojho holandského pendanta – princa Bernharda. Bernhard sa ocitol v podobnej pozícii ako Philip – bol manželom holandskej kráľovnej Juliany.

V roku 1961 sa stal prezidentom medzinárodnej centrály WWF. Začiatky mnohých ochranárskych spolkov v Európe boli úzko späté s bohatými, vzdelanými šľachticmi. Samotnému WWF sa rýchlo začalo dariť aj práve vďaka tomu, že ho zaštítili elitné kruhy a získal veľkú publicitu.

Skryť Vypnúť reklamu

V rovnakom roku bol princ Philip spolu s kráľovnou na návšteve u džajpurského maharadžu, ktorý preňho usporiadal poľovačku. Princovi Philipovi sa na nej podarilo uloviť tigra. „V Indii v roku 1961 tigra považovali za nebezpečného škodcu a veľmi lukratívnu trofej. Rozhodne sa okolo toho nerobili tajnosti,“ tvrdí kráľovský životopisec Robert Hardman.

V 19. storočí sa európski panovníci bežne zúčastňovali na expedíciách do Indie či Afriky – úspešná poľovačka bola vecou prestíže. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol však už ostentatívny lov exotických zvierat skôr obrazom starého sveta. Fotografia, na ktorej kráľovský pár pózuje pri zastrelenom tigrovi, obletela celý svet a vyvolala pobúrenie.

Chudoba a ohrozené druhy

Najmä vo svojich začiatkoch mal WWF finančné problémy, ktoré princ Philip vďaka svojej pozícii pomáhal prekonávať. „Moje úzke prepojenie s WWF a ochranou prírody malo rozhodujúci vplyv na môj život a moje myslenie,“ povedal. Keď bol princ Bernhard, prezident medzinárodnej centrály WWF, nútený v roku 1976 odstúpiť z tejto pozície pre korupčnú kauzu. V roku 1981 do tejto pozície nastúpil princ Philip a navrhol viacero reforiem na zefektívnenie jej fungovania.

Skryť Vypnúť reklamu

Z postu prezidenta WWF princ Philip navštívil viac než 50 krajín. Poukazoval na pytliactvo, odlesňovanie a znečisťovanie. Najväčšou vášňou preňho bola záchrana vážne ohrozených druhov. Ilegálny trh so sloními klami, tropickými rybami, plazmi, vtákmi, kaktusmi či orchideami stále prekvital. Upozorňoval na to, že dopyt po vzácnej flóre a faune prichádza z bohatých štátov.

V šesťdesiatych rokoch sa bežne dali získať tigrie kože či gitary z častí korytnačieho panciera. „Treba pamätať na to, že pokiaľ bude existovať dopyt, tak nejaký hladujúci obyvateľ chudobnej krajiny ho uspokojí, aj keby to znamenalo chytiť alebo zabiť, legálne alebo ilegálne, aj to posledné zviera,“ povedal.

Philipov ostrovtip

Hlavným prostriedkom umožňujúcim šíriť osvetu o prírode boli pre princa Philipa jeho prejavy. Tie si vždy písal sám – vypovedajú o jeho úprimnom záujme o túto tému. V roku 1970 vystúpil na veľkej konferencii v Štrasburgu, kde sa prvýkrát hovorilo o vplyve urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva a turizmu na životné prostredie.

Skryť Vypnúť reklamu

Princ Philip vo svojom prejave hovoril s typickou otvorenosťou. „Je úplne zbytočné, ak veľa ľudí na konferencii s dobrým úmyslom zalamuje rukami a poukazuje na nebezpečenstvá znečisťovania alebo ničenia krajiny. Ak nik nie je ochotný alebo schopný podniknúť reálne kroky, tak zakladať hoc aj ten najlepší poradný orgán by bolo stratou času. Samotná konferencia nebude navzdory múdrosti jej vyberaných členov znamenať vôbec nič – ak nepovedie k praktickým opatreniam v každej európskej krajine.“

Konferencia sa viazala k Európskemu roku ochrany prírody. Išlo o veľmi dôležitú iniciatívu, keďže práve na jej základe začali mnohé európske štáty vytvárať sofistikovanejšiu sieť národných parkov či vytvárať legislatívu na ochranu fauny a flóry.

Vo svojich prejavoch často spomínal aj otázku preľudnenia. Od konca šesťdesiatych rokov sa populačný rast a hrozba vyčerpania prírodných zdrojov stali významnými témami. „Dovoliť si akokoľvek komentovať ľudskú populáciu je asi také bezpečné ako ísť sa v nedeľu poobede prejsť na mínové pole,“ žartoval v roku 1987 a poukazoval na to, ako nekontrolovaný populačný rast vplýva na sociálne problémy a destabilizuje ostatné živočíšne a prírodné druhy.

Skryť Vypnúť reklamu

K preľudneniu sa viaže ďalší z jeho kontroverzných výrokov – v roku 1988 vtipkoval, že v prípade reinkarnácie by sa chcel vrátiť ako smrtiaci vírus. Na jednej z konferencií WWF zas povedal: „Ak to má štyri nohy a nie je to stolička, ak to má dve krídla, lieta to a nie je to lietadlo a ak to pláva a nie je to ponorka, tak to Kantónčania zjedia.“

V osemdesiatych rokoch začal apelovať na zodpovedné využívanie prírodných zdrojov a hovoril o skleníkovom efekte a kyslých dažďoch. V jednom zo svojich prejavov spomína aj rieku Dunaj – v roku 1984 plánovalo Rakúsko postaviť priehradu neďaleko Hainburgu. Na nátlak verejnosti a rakúskej pobočky WWF bol tento plán nakoniec zastavený.

Kresťanstvo a príroda

Princ Philip veľa uvažoval o vzťahu medzi kresťanstvom a prírodou a v spolupráci s windsorským dekanom Michaelom Mannom napísal aj viacero úvah na túto tému. Pri príležitosti 25. výročia WWF v roku 1986 pozval predstaviteľov najvýznamnejších vierovyznaní na stretnutie do Talianska. Uvažovali na ňom o tom, ako môže ich viera pomôcť pri ochrane prírody.

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledkom stretnutia boli Deklarácie z Assisi, v ktorých predstavitelia budhizmu, hinduizmu, islamu, judaizmu a kresťanstva reflektovali svoje postoje k prírode vyplývajúce z tej či onej viery. Philipov blízky vzťah k prírode sa prejavil aj vo výbere jedného z čítaní na jeho zádušnej omši, na ktorej zaznel výňatok z knihy Sirachovcovej velebiaci veľkosť a silu prírody.

Vplyv princa Philipa na ochranárstvo v čase, keď len málo ľudí chápalo, aký veľký význam má, bol značný. Podľa britskej ikony environmentalizmu Davida Attenborougha WWF vo svojich začiatkoch za veľa vďačil práve jeho účasti. „Z ochrany prírody spravil dôležitú otázku. Hovoril o nej s vášňou človeka, ktorému na nej nielen veľmi záleží, ale aj o nej veľmi veľa vie.“

Hoci sa celý život venoval ochrane prírody, bránil sa nálepke „zelený“, ktorú spájal s istou dávkou sentimentálnosti. „Skôr než by ľudia dokázali uchopiť koncept vyhynutia druhu, budú sa zaujímať o to, ako sa zaobchádza s oslíkom na Sicílii,“ povedal. Princ Philip viac ako päťdesiat rokov využíval svoju pozíciu a vplyv na to, aby zvyšoval povedomie o nevyhnutnosti ochrany prírody.

Skryť Vypnúť reklamu

Prítomnosť člena kráľovskej rodiny má tendenciu vniesť do akejkoľvek problematiky akýsi nimbus dôležitosti, čo vnímal aj on. Bol pri tom, keď sa environmentalizmus ešte len dostával do popredia a tento záujem preniesol aj na svoje deti a vnúčatá. Postava svojrázneho princa odhodlaného zachovať jedinečné krásy divokej prírody sa rozhodne zapísala do dejín environmentálneho hnutia. A tak azda úcta k prírode a neúnavnosť, s akou systematicky pomáhal pri jej ochrane, môže byť aj jeho odkazom.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Crème de la crème po slovensky
  5. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 29 913
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 404
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 8 033
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 7 221
  5. Po Slovensku na motorke 6 697
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 328
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 5 106
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 724
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 4 263
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 262
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Pred 400 rokmi sa na pražskom Staromestskom námestí odohralo morbídne predstavenie.


Ivana Čornejová 4 h

Po celý život ho prenasledovala hrôza, že sa vráti tam, odkiaľ vyšiel.


a 1 ďalší 13 h