Beethovenova hudba je veľmi ľudská a dokáže zatriasť našimi citmi. Jeho dielo predstavuje vrcholnú éru hudobného klasicizmu a prechod k ranému hudobnému romantizmu.
Pri mene Beethoven sa nám automaticky vynoria názvy jeho troch slávnych symfónií: Tretej – „Eroicy“, Piatej – „Osudovej“ a Deviatej, ktorá má neobyčajnú vokálnu zložku v závere, zhudobnenú báseň Friedricha Schillera Óda na radosť.
Finále tejto symfónie sa stalo v roku 1985 znelkou EÚ a diela Beethovena sa stali trvalou súčasťou koncertných programov na celom svete. V roku 2002 vydražili jediný list, úvod tejto partitúry za 1,3 milióna libier.
Pritom, paradoxne, pred premiérou nemal jej autor ani na frak a prišiel v zelenom kabáte. Už nepočul hudbu, nevšimol si ani búrlivý potlesk, až do chvíle, kým ho speváčka neotočila k publiku.
Málokto tuší, že s územím dnešného Slovenska spájalo tohto hudobného génia viacero osudových väzieb.
Ambiciózny otec a smutné detstvo
Beethoven sa narodil 16. decembra 1770 v Bonne v rodine dvorného speváka Johanna van Beethovena. Starý otec Ludwig, pôvodom Flám z Mechelenu, prišiel do Bonnu a stal sa kapelníkom, malý Ludwig dostal po ňom svoje krstné meno. Van v mene Ludwig van Beethoven teda neznamená „von“ – šľachtický titul. Vo flámčine je použité van Beethoven vo význame „od repových polí“ (anglické „beet“ – cukrová repa).
Malého Beethovena hudobne vychovával spočiatku jeho otec. Chcel mať zo syna zázračné dieťa podľa vzoru Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý už ako šesťročný cestoval a koncertoval po celej Európe.
