Keď sa stal Nixon prezidentom, vo Vietname zomieralo 300 amerických vojakov týždenne. Ulice amerických miest boli preplnené protivojnovými protestami a Spojené štáty v chaose. Nixon Spojené štáty z vojny dostal. Otázkou však je, či to nemohlo byť menej bolestivé.
Vojna vo Vietname sa nevyhnutne stala stredobodom Nixonovej pozornosti, hneď ako nastúpil v januári 1969 do prezidentského úradu. Počas volebnej kampane tvrdil, že prinesie „mier so cťou“ a že má „tajný plán“ na vyriešenie tohto konfliktu. Žiaden takýto plán zrejme neexistoval. Niektorí historici tvrdia, že je možné, že dúfal, že konflikt vyrieši podobne ako ukončil vojnu v Kórei Eisenhower: pohrozil použitím atómovej bomby.
Napriek jeho sľubom sa situácia v prvých pár mesiacoch v úrade ešte zhoršila. V apríli prelomili Spojené štáty vo Vietname dva míľniky: počet mŕtvych vo Vietname presiahol počet mŕtvych vo vojne v Kórei, čím sa tento konflikt stal štvrtým najkrvavejším konfliktom amerických dejín. Zároveň sa počet amerických jednotiek v Južnom Vietname vyšplhal na svoj maximálny počet – 543-tisíc.
Nový prezident napriek svojim inštinktom, ktoré mu radili neustupovať, veľmi rýchlo dospel k tomu, že USA vojnu vo Vietname nemôžu vyhrať. Rozhodol sa preto ukončiť ju tak rýchlo, ako to len pôjde. Spôsob, akým sa to malo dosiahnuť, bola „vietnamizácia.“ Ako sa ukázalo, tak rýchlo, ako to len pôjde, nakoniec trvalo štyri roky.
Vietkong napriek vysokým stratám dokázal neraz technicky lepšie vybavenú americkú armádu zaskočiť a vtiahnuť ju do partizánskeho spôsobu boja. (zdroj: wikimedia.org)Nový prístup prezidenta Nixona
Zjednodušene, vietnamizácia bola stratégia, ktorej cieľom bolo zredukovať americkú účasť na vojne vo Vietname a presunúť všetku vojenskú zodpovednosť za obranu na Južný Vietnam. To sa však nemohlo realizovať naraz. I keď niekoľko málo juhovietnamských jednotiek by sme mohli zaradiť medzi svetovú špičku tej doby, vo všeobecnosti bola juhovietnamská armáda v stave totálneho rozkladu a neschopná klásť efektívny odpor.
