Richard Nixon bol extrémne talentovaný politik. Mal našliapnuté stať sa skvelým prezidentom. Jeho úspechy na medzinárodnej scéne budili rešpekt. Nakoniec sa stal jediným prezidentom USA, ktorý rezignoval. Jediným prezidentom, ktorý musel dostať prezidentský pardon, aby nešiel do väzenia. To sa mu nikdy nezabudne.
Večer 8. augusta 1974 sa na televíznych obrazovkách Američanov objavil ich prezident Richard Nixon. Bolo to len tridsiaty siedmykrát, čo sa im počas niečo vyše päť a pol roka v úrade prihovoril takýmto spôsobom. Svoj prejav čítal z papiera vážnym hlasom, z ktorého však nebolo cítiť prehnane veľa emócií.
Nixon bol vždy dobrý herec. Svoj prejav otvoril tvrdením, že vo všetkých rozhodnutiach, ktoré kedy urobil, sa snažil urobiť to, o čom bol presvedčený, že je najlepšie pre jeho národ. Potom bez zbytočných rečí prešiel rovno k veci. Pre nedostatok politickej podpory sa rozhodol rezignovať. Stal sa, a doteraz je, jediným americkým prezidentom, ktorý to urobil.
Drsné detstvo
Richard Milhous Nixon sa narodil 9. januára 1913 v maličkom kalifornskom mestečku do pomerne chudobnej a silne veriacej kresťanskej kvakerskej rodiny v dome, ktorý postavil jeho otec. Mal prísnu výchovu, kvakeri nesmeli piť alkohol, tancovať ani používať vulgárne slová. O to viac sa Nixon snažil v škole. Mal výborné známky, hral futbal a bez profesionálnej prípravy dokázal vyhrať niekoľko debatérskych súťaží.
Výborný prospech mu priniesol štipendium, vďaka ktorému vyštudoval právo na Duke University. Po neúspešnom pokuse stať sa zamestnancom FBI začal pracovať ako právnik. I v tejto oblasti bol úspešný. Čoskoro viedol firemnú pobočku a v roku 1939 sa vo firme stal partnerom.
Tesne pred vstupom Spojených štátov amerických do 2. svetovej vojny sa oženil. V roku 1940 si počas skromného obradu vzal svoju lásku na prvý pohľad – Pat Ryanovú. Medové týždne strávili v Mexiku. Počas vojny slúžil ako proviantný dôstojník v americkom námorníctve v Pacifiku.
Nixonov plagát z volieb na post kongresmana v štáte Kalifornia. (zdroj: wikimedia.org)Nebola to služba, ktorá by bola nebezpečná, alebo ktorá by mu dávala možnosti pre hrdinstvo a kariérny rast. Išlo však o kľúčovú časť vojenského úsilia, bez ktorej by armáda nemohla fungovať. Nixon sa svojej úlohy zhostil viac než dobre. Bol efektívny i pomerne obľúbený. Vojnu ukončil v hodnosti korvetného kapitána.
Po skončení bojov sa ambiciózny Nixon celkom prirodzene vrhol do politického boja. Republikáni v jednom z kalifornských volebných okrskov boli dlhodobo frustrovaní svojou neschopnosťou poraziť obľúbeného demokratického kandidáta Jerryho Voorhisa. Vytvorili preto zvláštny výbor, ktorý mal vybrať ideálneho protikandidáta.
