Veľké ríše sú domovom veľkých paradoxov. Či sa to niekomu páči, alebo nie, Spojené štáty americké sú dnes ešte stále najmocnejšou zastupiteľskou demokraciou sveta, napriek problémom, s ktorými zápasia, a napriek neustálym predpovediam ich zániku. Ako také sú predmetom obdivu, závisti a, samozrejme, neutíchajúcej kritiky z vlastného domu aj zo zvyšku sveta. Nech už sú ohlasy akékoľvek, je zrejmé, že USA nedokážu uniknúť pozornosti a sotva niekoho nechajú chladným.
Keďže sú veľké, takpovediac doďaleka viditeľné, sú zároveň terčom, ktorý dráždi a do ktorého sa dobre triafa – ako mrakodrapové Dvojičky, symbol amerického triumfu (a triumfalizmu) a obete teroristických útokov z 11. septembra 2001.
Vplyv USA môžeme cítiť všade na zemeguli – tam, kde sú spojencom, aj tam, kde sú nepriateľom, tam, kde sú obdivované a imitované, aj tam, kde dráždia a odpudzujú, ba aj tam, kde sa spoločnosť voči nim vymedzuje fanatickým nepriateľstvom.
Pritom nebude prekvapením, ak zistíme, že veľká časť spomenutého obdivu aj kritiky či nenávisti sa môže zakladať na chybnom vnímaní. Americké politické rozhodnutia, tobôž tie, ktoré majú medzinárodný dopad, môžu byť lepšie aj horšie, ale aj správne či nesprávne „čítané“.
„Disonantné posolstvo“
Sú tu aj pozoruhodné dilemy, ktorým sa americká politika na medzinárodnej scéne nemôže vyhnúť. Autori Deklarácie nezávislosti, Ústavy Spojených štátov amerických a ďalších príbuzných zakladateľských dokumentov, ako aj ich nespočetní politickí viac či menej ortodoxní nasledovníci stavajú na rétorike demokracie, republikánstva, neodcudziteľných ľudských práv, národnom sebaurčení. Politika však zo svojej podstaty vyžaduje kompromisy, ktoré sa nie príliš znášajú s abstraktnými ideálmi.
Veľmocenská politika zahŕňa aj budovanie ozbrojených síl a v určitých okamihoch aj ich použitie. Vyžaduje uzatvárať aliancie či tajnú spoluprácu so subjektmi, o ktorých rešpekte k slobode či ľudským právam je možné s úspechom pochybovať. Aj demokracie zamestnávajú špiónov a zvláštne komandá.
Spojené štáty tradične vystupovali na medzinárodnej scéne ako antiimperialistická veľmoc (vznikla predsa oslobodením sa spod britskej nadvlády). Než sa však v takejto role mohli ocitnúť, expandujúcou kolonizáciou vybudovali vlastné kontinentálne impérium.
Práve New York je dodnes v mnohých ohľadoch symbolom ducha slobody, amerického úspechu a príťažlivosti americkej kultúry. (zdroj: TASR/AP)Medzi otcami zakladateľmi USA sa ozývali hlasy o tom, že Amerika má byť „majákom slobody“ pre iné národy, nemá však „chodiť do vzdialených krajín zabíjať netvorov“. Ak sú však záujmy veľmoci s jej globálnymi investíciami a prepojeniami ohrozené, ťažko očakávať, že bude možné s prostou poctivosťou dostáť takémuto záväzku. Tým sa americká zahraničná politika tradične stala terčom podozrenia a obvinení z pokrytectva.
