SME
Utorok, 13. apríl, 2021 | Meniny má AlešKrížovkyKrížovky

Ako postaviť Ameriku znova na nohy? F. D. Roosevelt to dokázal.

Štvornásobný prezident F. D. Roosevelt viedol USA v mimoriadne ťažkých časoch.

Fotografia F. D. Roosevelta zo začiatku 30. rokov 20. storočia. Fotografia F. D. Roosevelta zo začiatku 30. rokov 20. storočia. (Zdroj: wikimedia.org)

New Deal, Pearl Harbour či plán Europe/Germany first sú len niektoré z mnohých termínov, ktoré človeku napadnú pri mene Franklin Delano Roosevelt, 32. prezident Spojených štátov amerických. Roosevelt je dodnes jediným prezidentom USA, ktorý bol do prezidentského úradu zvolený štyrikrát.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tento vysoký počet kandidatúr súvisí nielen s osobnosťou samotného Roosevelta, ale aj s nepokojnou situáciou, ktorá v tom čase zasiahla nielen Spojené štáty, ale celý svet.

Voľby z roku 1932 a jarný atentát z roku 1933

V roku 1932 sa konali voľby, ktoré pre mnohých prívržencov Demokratickej strany predstavovali šancu, že v Oválnej pracovni opäť bude sedieť ich reprezentant. Od konca funkčného obdobia prezidenta Woodrova Wilsona totiž prezidentské voľby vyhrávali členovia Republikánskej strany.

Skryť Vypnúť reklamu

Nádej na výhru vo voľbách vzbudzoval práve Franklin Delano Roosevelt, ktorý vtedy zastával funkciu newyorského guvernéra a bol známy napríklad svojou snahou bojovať proti korupcii.

Doba, v ktorej sa konali voľby, nebola jednoduchá. Spojené štáty americké, a spolu s nimi aj väčšina sveta, sa nachádzali v najväčšej hospodárskej kríze novodobých dejín. Od nového prezidenta sa očakávalo, že aktívne prispeje k riešeniu hospodárskej krízy.

Roosevelt si to uvedomoval a už počas kampane sľuboval Američanom novú dohodu – New Deal. Malo ísť o aktívnu pomoc zo strany štátu jeho obyvateľom na prekonanie krízy.

Prísľub pomoci a New Dealu spoločne s charizmou demokratického kandidáta uspeli. Franklin Delano Roosevelt pomerne jednoznačne porazil protikandidáta z Republikánskej strany Herberta Hoovera, keď vyhral vo všetkých, okrem šiestich, amerických štátoch.

Skryť Vypnúť reklamu

S jeho víťazstvom však nesúhlasili všetci obyvatelia. Len niekoľko dní pred inauguráciou bol na Roosevelta spáchaný atentát. Počas jeho príhovoru v Miami, 15. februára 1933, naňho niekoľkokrát vystrelil Giuseppe Zangara. Zangarovi sa síce nepodarilo zasiahnuť budúceho prezidenta, ale smrteľne zranil starostu Chicaga Antonína Čermáka, rodáka z Kladna. Čermák podľahol zraneniam 6. marca 1933, dva dni po Rooseveltovej inaugurácii.

Prvé dve funkčné obdobia

V čase, keď Roosevelt nastúpil do prezidentského úradu, Spojené štáty americké sa nachádzali v jednom z najťažších období svojich dejín. Počty nezamestnaných sa rátali v desiatkach percent, milióny obyvateľov bolo nezamestnaných – od nového prezidenta a jeho administratívy sa preto očakávali riešenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Roosevelt počas prvých 100 dní (od 4. marca do 11. júna 1933) vo svojom úrade presadil 13 zákonov, ktorých hlavným cieľom bolo postaviť americkú ekonomiku na nohy.

Neobmedzoval sa však len na záchranu veľkých podnikov, ale aj na to, aby chránil úspory obyvateľov v bankách pred znehodnotením, uľahčil situáciu ľuďom v staršom veku, ako aj napomohol k riešeniu nezamestnanosti. Vo svojej činnosti počas prvých 100 dní vo funkcii bol natoľko aktívny, že od jeho čias až dodnes sa hodnotí prezidentská činnosť počas prvých 100 dní v úrade.

Roosevelt sa v prvých dvoch volebných obdobiach sústredil na obnovu hospodárstva. Jednými z prostriedkov boli aj obmedzenie výdavkov na zbrojenie a následná podpora projektov, ktoré Američanom poskytovali prácu. Zakladali sa štátom vlastnené spoločnosti, ktoré stavali napríklad priehrady či elektrárne v regiónoch, najviac zasiahnutých Veľkou hospodárskou krízou – napríklad firma Tennessee Valley Authority (TVA).

Skryť Vypnúť reklamu

Napriek pretrvávajúcim problémom v hospodárstve sa situácia zlepšovala a Roosevelt mal značnú popularitu medzi obyvateľstvom. Nebolo teda prekvapením, keď vo voľbách v roku 1936 opätovne vyhral, a to so značným náskokom, a následne pokračoval v reformách.

Domáca politika, akokoľvek náročná, však nebola jediným priestorom, kde sa Roosevelt ako prezident angažoval. Počas prvého funkčného obdobia sa snažil o zlepšenie vzťahov so štátmi Latinskej Ameriky, ktoré v minulosti neboli najlepšie, a to aj kvôli intervenciám Spojených štátov amerických v tomto regióne. Presadil stiahnutie amerických jednotiek z Haiti a uzavrel nové dohody s Kubou a Panamou, ktoré následne prestali byť americkými protektorátmi.

Pri plánovaní zahraničnej politiky musel byť veľmi obozretný. V Spojených štátoch pretrvávalo silné izolacionistické hnutie, ktoré bolo inšpirované Monroevovou doktrínou z roku 1823. V 30. rokoch sa politickým prívržencom tohto smerovania zahraničnej politiky podarilo presadiť tzv. Neutrality Acts. Tie obmedzovali napríklad predaj zbraní, pričom pri argumentovaní sa často používali emotívne výrazy, ako napríklad „obchod so smrťou“.

Skryť Vypnúť reklamu

V skutočnosti, ako si uvedomoval aj Roosevelt, tieto zákony zvýhodňovali lepšie pripraveného agresora, nakoľko brániaca sa krajina mala obmedzenú možnosť nákupu zbraní, nutných na svoju obranu, v zahraničí. Roosevelt sa pokúšal presadiť možnosť predaja zbraní napadnutej krajine, no nepodarilo sa mu získať dostatočnú podporu.

Práve Neutrality Acts boli jedným z dôvodov limitovanej podpory napríklad španielskych republikánov, čínskych odbojárov, ktorí sa bránili voči japonskej agresii, ako aj Francúzska a Veľkej Británie po vypuknutí bojov 2. svetovej vojny v Európe.

Izolacionistické hnutie vďaka svojej sile mohlo obmedziť aktivity americkej zahraničnej politiky, čo však neznamenalo, že vývoj politickej situácie vo svete by bol v USA ignorovaný. Talianska agresia voči Etiópii, japonská rozpínavosť na Ďalekom východe či nástup Adolfa Hitlera a nacistov k moci v Nemecku a ich následné územné zisky (anšlus Rakúska, rozbitie Československa) jasne evokovali blížiaci sa vojnový konflikt. Po tom, ako vypukla 2. svetová vojna, Roosevelt hľadal možnosti, ako pomôcť primárne Francúzsku a Veľkej Británii v boji proti nacistickému Nemecku a neskoršie aj fašistickému Taliansku. Proti jeho zámerom otvorene vystupovali izolacionisti, reprezentovaní napríklad Charlesom Lindberghom, známym nielen svojím preletom cez Atlantik, ale aj sympatiami voči nacistickému Nemecku.

Skryť Vypnúť reklamu

Rooseveltovi sa napriek opozícii podarilo presadiť obmedzenie zákazu vývozu zbraní zo Spojených štátov amerických. Spojenecké štáty tak od jesene 1939 mohli získať zbrane a ďalší vojenský materiál na princípe cash and carry – teda za tovar museli zaplatiť a zároveň si ho aj odviezť z USA.

Okrem toho, že týmto plánom sa podarilo podporiť štáty, ktoré boli v konflikte s nacistickým Nemeckom, tak koncept cash and carry, pochopiteľne, podporoval aj americkú ekonomiku, ktorá sa už spamätala z Veľkej hospodárskej krízy.

Roosevelta vývoj v Európe veľmi zaujímal, o čom svedčí aj korešpondencia, ktorá v tajnosti prebiehala medzi ním a Winstonom Churchillom, budúcim britským premiérom a hlasným kritikom predchádzajúcej britskej politiky appeasementu. Výsledkom tejto bohatej korešpondencie bolo nielen priateľstvo medzi dvomi významnými politikmi anglosaského sveta, ale aj dohody, ktoré z retrospektívneho pohľadu boli dôležitými pre zotrvanie Veľkej Británie vo vojnovom konflikte.

Skryť Vypnúť reklamu

Výnimočná situácia a tretia kandidatúra

Kľúčovým momentom, ktorý oslabil aj podporu izolacionistického hnutia v Amerike, bola porážka Francúzska v lete 1940. Úspech nemeckého blitzkriegu bol jeden z impulzov, ktorý motivoval Roosevelta k tretej kandidatúre na prezidenta.

V tomto období totiž v americkej ústave ešte nebol zakotvený limit na dve kandidatúry, ale išlo o nepísanú tradíciu od čias „otca zakladateľa“ Georgea Washingtona, ktorý odmietol tretiu kandidatúru na prezidenta. Vzhľadom na zhoršujúcu sa situáciu Roosevelt kandidoval v rozpore s touto tradíciou a je veľavravné, že aj tretí raz za sebou získal podporu väčšiny obyvateľstva.

V tomto období už v Spojených štátoch amerických prebiehala príprava možného vstupu do vojny. Veľkosť armády sa zvýšila z necelých 190-tisíc mužov na konci roku 1939 na takmer 1,5 milióna vojakov v polovici roku 1941. Napriek tomu, že Spojené štáty sa oficiálne nenachádzali vo vojnovom konflikte, agilne pomáhali napríklad Veľkej Británii v bojoch proti nacistickému Nemecku.

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem spomínaného systému cash and carry americkí predstavitelia pristúpili k dohode, ktorou za americké torpédoborce z obdobia 1. svetovej vojny získali od Britov dočasné právo na užívanie niektorých vojenských základní. Pre objektívnosť treba dodať, že pre mnohých členov britského kráľovského námorníctva bolo poskytnutie základní za spomínané torpédoborce pomerne trpkým sústom – na mnohých sa totiž podpísal zub času a v máji 1941 sa ich v aktívnej službe nachádzalo len 30.

Jednoznačnejšou a podstatne kvalitnejšou formou podpory bol program lend and lease, ktorý by sme mohli charakterizovať ako istú nadstavbu konceptu cash and carry. Počas 2. svetovej vojny Spojené štáty americké podporili svojich spojencov (samozrejme Veľkú Britániu, ale aj Sovietsky zväz či Čínu) vojenským materiálom v celkovej hodnote 50 miliárd dolárov. Napriek značnej podpore spojeneckého tábora sa však Spojené štáty americké nenachádzali vo vojnovom konflikte – to sa však malo zmeniť v decembri 1941.

Skryť Vypnúť reklamu

Pearl Harbour a „darkest hour“ ľudskoprávnej agendy Roosevelta

Ráno 7. decembra 1941 japonské sily, bez vyhlásenia vojny, napadli základňu americkej tichomorskej flotily v Pearl Harboure. Pri útoku zahynulo 2 403 Američanov. Japonské sily zároveň zaútočili na Thajsko, Hongkong, ako aj na Filipíny a ďalšie ciele v Pacifiku. Nasledujúci deň, v reakcii na útoky, americký Kongres vyhlásil Japonsku vojnu.

Niekoľko dní nato Adolf Hitler spravil jednu zo svojich najväčších strategických chýb počas 2. svetovej vojny – vyhlásil vojnu Spojeným štátom americkým.

Franklin Delano Roosevelt, ktorý chápal, akú hrozbu predstavujú nacistické Nemecko a jeho snaha o hegemóniu v Európe, už nemusel presviedčať členov Kongresu o význame porážky tohto agresora. Spiaci vojenský, ako aj hospodársky obor sa prebudil a plánu Germany first, teda určeniu porážky nacistického Nemecka ako priority, už takmer nič nestálo v ceste.

Skryť Vypnúť reklamu

V tomto období sa však stala aj udalosť, ktorá jasne ukazuje zložitosť udalostí z čias 2. svetovej vojny. Vo februári 1942 Roosevelt podpísal Executive Order 9066, ktorý bol de facto namierený proti obyvateľom japonského pôvodu, žijúcim na západnom pobreží USA. Mnohí z nich boli potomkami druhej či tretej generácie japonských prisťahovalcov a americkými občanmi, napriek tomu počas trvania 2. svetovej vojny boli internovaní v táboroch. Celkovo išlo o 120-tisíc obyvateľov Spojených štátov amerických a táto téma dodnes predstavuje pomerne bolestivú kapitolu amerických dejín 2. svetovej vojny.

Franklin Delano Roosevelt a obdobie jeho výkonu funkcie prezidenta sa spájajú aj s mnohými pozitívnymi plánmi, smerovanými do povojnového sveta. Spoločne so svojou manželkou Eleanor sa angažoval pri príprave Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj pri zakladaní Organizácie Spojených národov, ktorej mechanizmy mali okrem iného v budúcnosti zabrániť vypuknutiu ďalšieho globálneho konfliktu.

Skryť Vypnúť reklamu

Na konferenciách tzv. Veľkej trojky, ako aj pri celkovom plánovaní spojeneckej stratégie sa pokúšal tlmiť imperiálne plány, či už Veľkej Británie alebo Sovietskeho zväzu, a do istej miery pokračoval v duchu svojho predchodcu Woodrowa Wilsona. Podobne ako Wilsonove, ani mnohé z jeho plánov neprežili svojho tvorcu, respektíve bolo nutné zmeniť ich v povojnovom svete a postupne narastajúcej nevraživosti medzi Východom a Západom. Toto obdobie však už Roosevelt nevedel ovplyvniť.

Štvornásobný prezident, počas ktorého funkčných období sa zo Spojených štátov amerických, stojacich na pokraji ekonomického kolapsu, stala jadrová a hospodárska veľmoc, zomrel 12. apríla 1945. Konca vojny a úspechu svojho plánu Germany first, ako aj následnej porážky Japonského cisárstva sa už nedožil. Ani jeho smrť však nemohla zachrániť štáty Osi pred porážkou.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  4. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  5. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  6. Poznáme finalistov Office roka 2020
  7. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  8. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  9. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  10. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  1. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  2. Poznáme finalistov Office roka 2020
  3. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  4. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  5. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  6. SodaStream na Slovensku predstavuje príchute nápojov od PEPSI
  7. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  8. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  9. Biobavlnu nahradila viskóza
  10. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 53 181
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 24 801
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 21 496
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 18 593
  5. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 14 212
  6. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 13 439
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 10 481
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 10 097
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 9 096
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 642
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.

Výhody prevyšujú riziká.

20 h
Prezidentka SR Zuzana Čaputová a minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 372-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 10 716 obetí.

8 h
Minister financií Igor Matovič (vpravo) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

O očkovaní ruskou vakcínou v pondelok Lengvarský nerozhodol, hoci to ohlásil.

20 h

Neprehliadnite tiež

Gagarin sa stal populárnym všade vo svete.

14. jún

Boj o divadlo bol zároveň zápasom o identitu mesta.

11. apr