"Počas jedného neuveriteľne úspešného prezidentského obdobia Polk dosiahol výsledky, ktoré by predchádzajúci prezidenti považovali za nemožné. Prijatím Texasu do Únie vyprovokoval vojnu s Mexikom, ktorú nielen vyhral, ale urobil tak zo Spojených štátov veľmoc."
Amy Greenbergová, americká historička
James Knox Polk, jedenásty americký prezident (1845 – 1849) a jeden z najúspešnejších stúpencov Manifest Destiny (predurčenie osudom), sa narodil 2. novembra 1795 v osade Pineville v Severnej Karolíne. Bol jedným z desiatich detí manželského páru Jane Knoxovej a Samuela Polka, ktorého škótsko-írski predkovia emigrovali do Nového sveta na konci 17. storočia. Pôvodne sa usadili v Marylande, no postupne migrovali na juh, cez Tennessee do Karolíny.
Jeho otec Samuel farmárčil s pomocou niekoľkých otrokov a privyrábal si ako miestny zememerač. Mladého Jamesa však život farmára príliš nepriťahoval a pretože patril medzi najbystrejších žiakov v triede, pokračoval v štúdiu, a to najskôr na miestnej presbyteriánskej akadémii a neskôr na Bradleyho akadémii v meste Murfreesboro v Tennessee.
V roku 1816 bol prijatý na Univerzitu Severnej Karolíny (North Carolina University) a v roku 1818 ju dokončil s vyznamenaním. Potom sa venoval štúdiu práv a v roku 1820 získal oficiálnu akreditáciu ako právnik v štáte Tennessee (Tennessee Bar). Politickú kariéru začal o tri roky neskôr, keď bol za Demokratickú stranu zvolený do tennesseeskej snemovne reprezentantov.
K zákonodarnej činnosti potom pridal členstvo v milícii, a to ako kapitán u jazdeckého pluku 5. brigády. V tejto dobe sa tiež rozhodol pre stav manželský, a to so Sarah Childressovou, na miestne pomery neobyčajne vzdelaným dievčaťom z jednej z popredných rodín v Tennessee.
Kariéra vo Washingtone
K najdôležitejším medzníkom v Polkovej politickej kariére patrí priateľstvo s Andrewom Jacksonom, hrdinom od New Orleansu, ktorý v rozhodujúcej bitke (1815) tvrdo porazil Angličanov. Toto priateľstvo prerástlo do politickej aliancie v roku 1823, keď Jackson kandidoval do funkcie senátora za štát Tennessee do amerického Kongresu a Polkov hlas rozhodol o volebnom výsledku (senátori do amerického Kongresu sa volili v štátnych snemovniach, nie vo všeobecných voľbách až do roku 1913).
O rok neskôr Polk kandidoval do snemovne reprezentantov vo Washingtone a hoci jeho oponent poukazoval na jeho mladý vek (mal 29 rokov), Polk vyhral. V roku 1827 bol znovu zvolený a keď sa Andrew Jackson stal prezidentom (1828), Polk patril k jeho najspoľahlivejším stúpencom. Najmä v otázkach ústrednej federálnej banky plne podporoval Jacksonovu politiku zrušenia tejto inštitúcie. V roku 1833, keď už piatykrát vyhral voľby do amerického Kongresu, s Jacksonovou podporou získal pozíciu hovorcu snemovne (Speaker of the House of Representatives).
Koncom 30. rokov sa dostala do popredia otázka otroctva. Abolicionisti, sústredení v strane whigov, predchodcov dnešných republikánov, sa snažili priviesť debatu o otroctve na pôdu Kongresu, ale Polk, ako Južan a majiteľ plantáže v Mississippi, tieto pokusy systematicky potlačoval. Keď sa abolicionisti formou občianskych petícií, zasielaných jednotlivým kongresmanom, dožadovali zrušenia otroctva, vo funkcii hovorcu snemovne sa mu podarilo presadiť takzvaný Gag Rule, v zásade zákaz debaty na túto tému.
Po 15 rokoch zákonodarnej činnosti vo Washingtone sa Polk rozhodol presedlať na činnosť exekutívnu, inými slovami mal prezidentské ambície. Ako skúsený politik však vedel, že pozícia hovorcu snemovne nie je vhodný odrazový mostík na najvyšší post v americkej vláde, a preto sa rozhodol kandidovať na úrad guvernéra v štáte Tennessee.
V roku 1835 sa prvýkrát stal guvernérom v Tennessee jeden z whigov, čo spôsobilo istý šok, takže v nasledujúcich voľbách (1839) bola šanca, že úrad guvernéra sa vráti späť do rúk demokratov. Táto kalkulácia Polkovi vyšla. Nielenže bol zvolený, ale navyše demokrati získali ďalšie tri kreslá v miestnej legislatíve. Tu je však treba povedať, že Polkovo guvernérske obdobie sa nevyznačovalo príliš veľkými úspechmi.
