V úrade prezidenta Spojených štátov amerických sa do dnešného dňa vystriedalo 44 mužov. Niektorí si dokázali vydobyť v kolektívnej pamäti národa pozitívne miesto, iní sa napriek vlastným schopnostiam či vďaka vlastným chybám zapísali skôr ako sklamanie. A hoci to znie ako nemožná úloha, pravidelne sa hľadá ten, koho možno v tejto rôznorodej skupine, tiahnucej sa naprieč dvoma storočiami, označiť za najlepšieho.
Za posledné polstoročie sa uskutočnilo viac než 20 rôznych inštitucionálnych pokusov udeliť tento pomyselný titul. Všetkým uvedeným rebríčkom napokon dominovala malá hŕstka mužov, v ktorej jeden predsa vyčnieval nad ostatných – bol ním Abraham Lincoln.
Zrejme neprekvapí, že ona hŕstka najlepších prezidentov – až na neskôr úradujúceho Franklina D. Roosevelta – kopíruje ikonické súsošie Mount Rushmore, kde sú okrem Lincolna zväčšené podobizne Georga Washingtona, Thomasa Jeffersona a Theodora Roosevelta.
Malou iróniou hľadania najlepšieho prezidenta je skutočnosť, že na opačnom konci rebríčka, a teda za najhoršieho obyvateľa Bieleho domu, býva označovaný Lincolnov predchodca James Buchanan.
Samouk, ktorý sa zamiloval do literatúry
Farma neďaleko mestečka Hodgenville v štáte Kentucky je dnes navštevovaným múzeom, avšak keď tu vo februári 1809 prvýkrát zaplakalo druhorodené dieťa Thomasa a Nancy Lincolnovcov, stála tu len skromná chatka tvorená jedinou spoločnou izbou.
Otec budúceho prezidenta sa obracal, ako len vedel, aby dokázal uživiť rodinu, ktorú ešte dopĺňala najstaršia dcéra Sarah a neskôr brat Thomas, ktorý však zomrel ešte v detskom veku. Na Abrahamovej rodnej farme však rodina napokon dlho nezotrvala.
Niekedy medzi rokmi 1815 a 1816 totiž Thomas Lincoln prišiel o väčšinu pozemkov, keď sa v spore o vlastnícke práva priklonil súd na stranu jeho oponentov. Rodine Lincolnovcov zostalo len čosi vyše 200 árov, a tak sa napokon rozhodli presťahovať do štátu Indiana.
Prezident Lincoln neskôr spomínal, že jednou z motivácií na presťahovanie sa bola aj skutočnosť, že Indiana bola tzv. slobodným teritóriom, teda štátom, kde bolo otroctvo ilegálne. Je vcelku možné, že toto vyjadrenie bolo skôr snahou o budovanie vlastnej politickej agendy než skutočným stavom vecí. Faktom však ostáva, že jeho rodičia boli členmi zboru baptistickej cirkvi, ktorý otroctvo zásadne odmietal.
Ako všetky deti vyrastajúce na farmách v prérii, aj Lincoln získal len minimálne formálne vzdelanie. Pedagogický proces v jeho prípade netrval dokopy ani rok. Urastený mladík si však napriek tomu zamiloval literatúru a všetok voľný čas trávil čítaním.
Otcova druhá manželka (prvá žena Nancy zomrela, keď mal Abraham len deväť rokov) spomínala, že Abrahamovi fyzická práca príliš nevoňala a s radosťou sa ukrýval, aby si mohol v pokoji čítať. Medzi jeho obľúbené diela patril Robinson Crusoe od Daniela Defoa či Cesta pútnika od Johna Bunyana. Často čítaval biblické texty, ktoré neskôr pravidelne citoval vo svojich prejavoch a mladú myseľ zaujala napríklad aj autobiografia Thomasa Jeffersona. Vďaka intelektuálnym záľubám býval dokonca občas označovaný za lenivca, ktorý radšej píše básne, než by pomohol s domácnosťou.
Abrahama Lincolna, tak ako mnoho ďalších, už v mladom veku šokovalo stretnutie s násilnou realitou otrokárskeho systému. (zdroj: wikimedia.org)Cesta, ktorá mu otvorila oči
Historici dodnes špekulujú, či to bola skutočne návšteva New Orleans v roku 1828, ktorá odštartovala Lincolnov zápas proti otroctvu. Devätnásťročný mladý muž sa vtedy vydal na púť najmä z túžby aspoň na chvíľu zabudnúť na smrť milovanej sestry Sarah, ktorá v tomto roku zomrela pri pôrode dieťaťa. Spoločne s Allenom Gentrym, synom obchodníka sídliaceho neďaleko príbytku Lincolnovcov, sa plavili do srdca štátu Louisiana, kde mali výhodne predať tovar Gentryovcov.
