Ruská ríša dosiahla už za vlády cára Ivana IV. Hrozného (vládol v rokoch 1547 – 1584) značnú rozlohu, keď k nej boli pripojené aj rozsiahle územia Kazanského a Astrachánskeho chanátu a začalo sa aj podmaňovanie Sibíri.
Po Ivanovi IV. sa na trón dostal a 14 rokov panoval jeho syn Fjodor I., ale po jeho smrti sa Rusko začalo zmietať v chaose bojov o trón. Tie sa skončili až v roku 1613 nástupom Michaila Romanova na trón. Ním sa začala viac ako 300-ročná vláda dynastie Romanovovcov.
Jedným z najznámejších – a historickým významom najdôležitejších – cárov z tejto dynastie bol určite Peter Alexejevič Romanov, ktorému dali historici prívlastok Veľký. Cár Peter I. bol skutočne výnimočnou osobnosťou a je nesporným faktom, že počas jeho vlády sa Rusko mocensky posilnilo a do istej miery aj modernizovalo.
Cár ako panovník s neobmedzenou mocou realizoval reformy, ktoré mali Rusko povzniesť vojensky, hospodársky a kultúrne. Snaha o vyrovnanie sa západoeurópskym krajinám však stála Petrovu ríšu obrovské množstvo finančných prostriedkov a vynaloženej ľudskej energie, ako aj desaťtisíce obetí. Na zásluhy „najväčšieho z cárov“ by sme sa teda mali pozerať hlavne touto optikou.
Regentka a ctižiadostivá žena Sofia Alexejevna na obraze ruského maliara Iľju Repina zo zbierok Tretiakovskej galérie v Moskve. Peter I. si nakoniec so svojou ambicióznou nevlastnou sestrou poradil a poslal ju do kláštora. (zdroj: wikimedia.org)Nevšedné detstvo budúceho cára
Zaujímavým bol už fakt, že Peter sa vôbec nemusel dostať na trón a dokonca ani dožiť dospelosti. Jeho otec cár Alexej I. Michailovič (cár 1645 – 1676) mal totiž z prvého manželstva trinásť detí, medzi nimi aj synov Fjodora a Ivana, ktorí boli predurčení vládnuť. Obaja boli telesne slabí, mladší Ivan bol navyše postihnutý mentálnou zaostalosťou.
Cár Alexej sa však po smrti prvej manželky znovu oženil s Natáliou Kyrilovnou Naryškinovou, ktorá bola príslušníčkou starobylej bojarskej rodiny. Z tohto manželstva sa narodili tri deti, detstvo prežil Peter (narodený v roku 1672) a jeho sestra Natália.
Keď po krátkej vláde zomrel Petrov nevlastný brat Fjodor III. (vládol v rokoch 1676 – 1682), opäť vznikol nástupnický problém. S vládou slabomyseľného Ivana sa veľmi nepočítalo, keďže on sám o vládu nejavil záujem.
Vládnuť však chcela Ivanova sestra Sofia Alexejevna, teda nevlastná Petrova sestra. Keďže v Rusku mohli podľa tradície vládnuť len muži (právo na trón pre ženské príslušníčky dynastie povolil až Peter Veľký), Sofia si uvedomovala, že o najvyššie úrady sa bude uchádzať klan Naryškinovcov, ktorý presadí na trón popri slabomyseľnom Ivanovi aj desaťročného Petra.
Duma, poradný orgán tvorený zástupcami najvplyvnejších ruských rodov, skutočne vyhlásila za cárov Ivana a Petra, za ktorého mala ako regentka vládnuť jeho matka Natália. Sofia Alexejevna ale nemienila prenechať moc v rukách Naryškinovcov a rozhodla sa aktívne konať. Nechala mužských predstaviteľov rodu zlikvidovať s pomocou streleckých plukov, ktoré mali za úlohu chrániť Moskvu.
