Katarína II., nazývaná Veľká, patrí k najznámejším postavám ruských dejín. V očiach širokej verejnosti je jej vláda spájaná s mocenským posilnením Ruska, so zavádzaním niektorých reforiem a s podporou kultúry.
Katarínu dnes verejnosť vníma azda pozitívnejšie, než si to zaslúži. Často sa pritom zabúda na to, že nebola rodenou Ruskou, ale Nemkou, že na trón sa dostala pomocou prevratu, ktorého obeťou bol jej manžel, že žila škandalóznym osobným životom a najmä, že bola do špiku kostí konzervatívnou panovníčkou, neželajúcou si radikálnu politickú a sociálnu premenu Ruska.
Obraz Kataríny Veľkej ako presvedčenej reformátorky a pokrokovo zmýšľajúcej cárovnej je do veľkej miery skreslený.
Nemecká princezná Sofia Augusta Frederika Zerbstská sa narodila v roku 1729 v Štetíne (dnes na poľskom území) a bola dcérou kniežaťa Kristiána Augusta zo Zerbstu-Dornburgu. Jeho kniežatstvo v skutočnosti tvorili iba mesto Zerbst a štyri priľahlé dedinky a v čase narodenia dcéry bol posádkovým veliteľom štetínskej pevnosti. Ako 15-ročnej sa jej dostalo tej cti, že si ju vyhliadla ruská cárovná Alžbeta Petrovna (dcéra Petra Veľkého) za manželku pre nástupníka na ruský trón Petra, ktorý patril do holštajnsko-gottorpskej dynastie.
Keďže cárovná nemala potomkov, trón chcela zanechať svojmu synovcovi Petrovi, ktorý bol vnukom cára Petra I. (konkrétne synom jeho dcéry Anny, ktorú Peter I. oženil s vojvodom Karolom Fridrichom). Sofia Augusta sa teda začiatkom roku 1744 vybrala spolu s matkou do Moskvy, kde však musela prijať pravoslávnu vieru a zároveň s ňou aj nové meno – Katarína Alexejevna.
Portrét cároviča Petra (budúceho Petra III.) a mladej Kataríny - hoci tento pár vyzeral na obraze nemeckého portrétistu Goerga Christopha Grootha idilicky, realita bola presne opačná. (zdroj: wikimedia.org)Bystrá žena, plytký muž
Hoci cárovič Peter sa spočiatku tešil z mladej a krásnej manželky, veľmi skoro po sobáši sa jej odcudzil a začal tráviť viac času v spoločnosti vojenských dôstojníkov. Peter mal s veľkou pravdepodobnosťou aj problémy pri intímnom styku s manželkou, keďže pár dlhé roky nemal potomka.
Spočiatku Katarína bola tichou a poslušnou manželkou, ale po piatich rokoch neuspokojivého manželstva začala viesť nezávislý osobný život. Keďže mala temperamentnú povahu a jej manžel o intímny život s ňou prestal javiť záujem, začala vyhľadávať milencov. Viacerí z nich získali na dvore významné funkcie a teda aj moc, ktorú najčastejšie využili pre obohatenie seba a svojej rodiny.
Tým, že Katarína Alexejevna stále neporodila manželovi syna, teda dediča trónu, jej postavenie na cárskom dvore bolo veľmi neisté. Sama si to dobre uvedomovala a pravdepodobne sa rozhodla riešiť situáciu riskantným spôsobom.
