Tehlovočervený Most Golden Gate je ikonickou stavbou kalifornského mesta San Francisco (USA). Svojho času to bol najdlhší visutý most sveta s nezameniteľným architektonickým riešením v štýle art deco.
V roku 2007 bol zaradený na piate miesto Zoznamu najznámejšej architektúry v USA (America’s Favorite Architecture) vydanom Americkým inštitútom architektov (AIA).
Americký zlatý roh
Úžinu, ktorú dnes preklenuje Most Golden Gate, obývali pôvodné indiánske kmene Ohlone a Miwok, ale Európanmi bola dlho neobjavená. Nezmieňujú sa o nej ani Francis Drake a Juan Rodriguez Cabrillo, ktorí sa pozdĺž pobrežia Kalifornie plavili v 16. storočí.
Prvým Európanom, ktorý úžinu uvidel, bol Gaspar de Portolá Romira (1716 – 1786). Stalo sa tak počas jeho pozemnej prieskumnej výpravy v roku 1769. Prvým známym moreplavcom, ktorý na lodi San Carlos preplával úžinou a zakotvil v súčasnom Sanfranciskom zálive, bol Juan Manuel de Ayala (1745 – 1797) v roku 1775.
Takmer presne o rok založili na pobreží Španieli Misiu sv. Františka z Assisi (Misión de San Francisco de Asis) s vojenskou pevnosťou El Presidio Real de San Francisco a osadu pôvodne nazývanú Yerba Buena. Tak boli položené základy dnešného veľkomesta San Francisco.
Až do 40. rokov 19. storočia sa úžine hovorilo proste Ústie prístavu San Francisco. Súčasný názov Golden Gate (v preklade Zlatá brána) evokuje väzbu na zlatú horúčku, ktorá v Kalifornii vypukla v roku 1848. No nie je to tak. Už dva roky predtým, v roku 1846, americký dôstojník, prieskumník a následne politik John Charles Frémont (1813 – 1890) pomenoval úžinu Golden Gate, pretože mu pripomínala Zlatý roh (Golden Horn) na Bospore v Konštantínopole (dnes turecký Istanbul) a zároveň predstavovala „americkú zlatú bránu pre obchod s Orientom“.
San Francisco, priľahlý záliv a morská úžina na mape z konca 19. storočia. (zdroj: wikimedia.org)San Francisco potrebuje most
V roku 1848 bolo San Francisco len malou osadou s počtom obyvateľov neprevyšujúcim 500 osôb. Už v nasledujúcom roku, po vypuknutí zlatej horúčky, narástol počet obyvateľov až desaťnásobne. Nápor prichádzajúcich dobrodruhov bol enormný, mesto a jeho okolie sa nekontrolovateľne rozrastalo.
Na konci zlatej horúčky, v polovici 50. rokov 19. storočia, malo San Francisco už skoro 40-tisíc obyvateľov. V polovici 19. storočia po celej Kalifornii živelne vznikali osady zlatokopov, ktorých zlatý sen sa väčšinou nenaplnil. Napriek tomu sa tu usadili, vďaka dobrým klimatickým podmienkam začali hospodáriť a obchodovať. Z Kalifornie sa stal rešpektovaný štát a populačný boom neustával ani v nasledujúcich desaťročiach.
Tesne po roku 1900 žilo v kalifornskom pobrežnom páse už približne milión usadlíkov. Vybudovaná infraštruktúra, založená predovšetkým na lodnej doprave, začala byť nedostatočná.
Na začiatku 20. storočia sa výrazne začala rozvíjať automobilová doprava. V druhej dekáde 20. storočia sa pozdĺž pobrežia Kalifornie budovala hlavná cestná komunikácia označovaná U. S. Highway 101. Aby mohla pokračovať po pobreží ďalej na sever, bolo potrebné preklenúť úžinu Golden Gate. Prevoz vozidla na trajekte zo San Francisca do Sausalita na severnom brehu úžiny trval asi 20 minút a stál jeden dolár za vozidlo.
