Boli stredovekými utečencami a zámienkou na mongolský vpád v roku 1241, ktorý takmer zničil stredoveký uhorský štát. Kumáni sa aj napriek mongolskej katastrofe stali trvalou súčasťou pestrej skladby obyvateľstva celej Karpatskej kotliny.
Ich podivný zjav a spôsob obliekania, nomádsky spôsob života, šamanizmus a vyspelé vojenské umenie sa stali dôvodom, prečo sa zvyšok krajiny na nich díval s obavami a neraz aj s otvoreným nepriateľstvom. O tomto divokom etniku sa rozprávame s Michalom Holeščákom z Archeologického ústavu SAV.
Michal Holeščák
- Vyštudoval odbor archeológia na FF UKF v Nitre, pôsobí na archeologickom ústave SAV, kde sa zameriava na obdobie stredovekých dejín Uhorska v 13. storočí.
- Vo voľnom čase sa venuje aj praktickému stvárneniu kumánskeho kočovníka v skupne Psohlavci na rôznych akciách oživenej histórie.
Na začiatok si skúsme vyjasniť pojmy. Pri štúdiu tejto témy sa totiž často môžeme stretnúť s viacerými menami – okrem zmieňovaných Kumánov hovoríme tiež o Kypčakoch, Polovcoch, prípadne Plavcoch a mnohých ďalších. Tieto termíny sa pritom často zamieňajú. O kom teda hovoríme?
Máme jasno v tom, koho označujeme za Kumánov predovšetkým v 12. a 13. storočí. Zmieňované rozdiely v pomenovaní vychádzajú z toho, kto ich takto nazýval. Teda, keď sa stretávame s termínom Kypčaci, hovoríme o východných Kumánoch, ktorých takto nazvali arabsky hovoriace krajiny.
Termín Kumán vychádza zrejme z perzského pôvodu a termín Polovci zasa pochádza z ruského jazyka od slova „polovy“, plavý, teda svetlý. Práve tento termín, vzhľadom na príbuznosť slovanských jazykov, prešiel aj k nám, kde sa presadilo pomenovanie Plavci.
Hovoríme ešte stále o jednom etniku?
Určite by sme tu našli rozdiely. Nie je možné hovoriť o jednotnom a uzavretom etniku, ale skôr o určitom etnickom konglomeráte. Priestor, ktorý pôvodne osídľovali, bola prakticky celá step od ústia Dunaja až po oblasti vo východnom Kazachstane s presahom až takmer do Mongolska. Nemôžeme teda hovoriť o jednotnom národe, ako si to možno dnes zjednodušene predstavujeme.
Kumáni mali isté spoločné črty, niekedy sa spájali do rôznych klanov, no na rozdiel od Mongolov sa nikdy nevedeli zjednotiť pod jedným charizmatickým lídrom. Môžeme preto hovoriť len o jednotnom jazykovom substráte, pretože kumánsky jazyk, ktorý patrí do skupiny turkických jazykov, naďalej prežíval a v 13. storočí sa dokonca stal akýmsi lingua franca v západnej časti Mongolskej ríše.
Kedy sa s nimi po prvý raz stretávame, respektíve ktoré písomné pramene ich po prvý raz mapujú?
Pre nomádov bola Karpatská kotlina ideálnym útočiskom Čítajte Samotný pôvod Kumánov nie je úplne jasný. Existujú viaceré teórie a rovnako aj správy, napríklad už z čínskych zdrojov. Je to námet na širokú debatu a vedecká obec nie je v tejto problematike jednotná. V Európe sa s nimi stretávame v polovici 11. storočia, keď prichádzajú z východných stepí a začínajú pred sebou tlačiť oguzkých Turkov (Oguzov) a tí následne vyvíjali tlak na Pečenehov.
Týmto pohybom sa vlastne dostali do susedstva ruských kniežatstiev vo východnej Európe, ktoré následne tiež napádali. Rovnako prichádzali do kontaktu s Byzantskou ríšou. Na konci 11. storočia spojené byzantsko-kumánske vojská dokonca porazili Pečenehov a tým de facto zlikvidovali pečenežský element v pričiernomorských stepiach. Boli to práve Kumáni, ktorí zaujali ich miesto.
Vychádzame zo správneho predpokladu, keď hovoríme o vzťahu Kumánov so svojimi susedmi ako o neustálom boji a konflikte?
Samozrejme, bol tu prítomný hlavne tento vojenský rozmer, ale na druhej strane ruské kniežatá uzatvárali s Kumánmi rôzne aliancie. Ešte lepším príkladom určitej vzájomnej symbiózy je práve Bulharské cárstvo.
Vtedajšia oblasť Bulharska nebola jednotná a bola navyše pod byzantskou správou. Práve Kumáni zohrali dôležitú úlohu v tzv. povstaní rodu Asenovcov, ktorí založili druhé Bulharské cárstvo. Hovorí sa dokonca, že Asenovci mali s nimi aj blízke pokrvné vzťahy. Každopádne s ich vojenskou podporou dokázali Byzanciu vytlačiť a následne práve Kumáni zastávali na bulharskom cárskom dvore silné pozície.
Je naša predstava o Kumánoch ako polodivochoch, ktorí žijú v jurtách, chovajú dobytok a presúvajú sa po východných stepiach, v niečom správna? Teda, podobali sa v tomto smere na známejších Mongolov?
