Pre nomádov bola Karpatská kotlina ideálnym útočiskom

Stredoveké Uhorské kráľovstvo bolo pestrou mozaikou najrôznejších etník a jazykov. Zďaleka pritom nešlo len o Starých Maďarov, slovanské obyvateľstvo či čoraz častejšie sa objavujúcich nemeckých osadníkov.

V tejto pestrej palete by sme našli aj omnoho exotickejšie etnické skupiny, ktoré prichádzali predovšetkým z východu.

Karpatská kotlina aj so svojimi rozsiahlymi priestormi a rovinami bola prirodzeným lákadlom pre nomádske kmene, ktoré tu mohli aspoň po istý čas pokračovať vo svojom tradičnom spôsobe života.

Ich nezvyčajný zjav a zvyky vzbudzovali pozornosť, ale aj obavy miestneho obyvateľstva a hoci sa zo scény dejín postupne vytratili, po dlhú dobu zotrvávali v historickej pamäti. Predstavme si preto aspoň niekoľko z nich.

Pečenehovia – kráľovi drábi

Kmene kočovných turkických Pečenehov mali svoj prapôvod v stepiach západnej a južnej Sibíri, kde žili v susedstve kypčackých kmeňov na východe, Chazarskej ríše na západe a oguzských Turkov na juh od nich. Po spojenom útoku od svojich susedov však boli nútení posunúť sa viac na západ, do pričiernomorských stepí, odkiaľ vytlačili kmene Starých Maďarov, čím zapríčinili aj ich príchod do Karpatskej kotliny.