V období od 14. do 17. storočia zasiahla územie Slovenska prisťahovalecká vlna označovaná ako valašská kolonizácia. Počas nej prichádzalo na územie Slovenska valašské obyvateľstvo, ktoré sa živilo prevažne horským pastierstvom oviec, a preto osídľovalo prevažne vyššie položené horské a podhorské oblasti.
Migračné procesy označované ako valašská kolonizácia dalo do pohybu obyvateľstvo žijúce na svahoch a v podhorí Južných Karpát vo Valašskom kniežatstve (Valašsko/Valachia). Od obdobia existencie Rímskej ríše žilo na území kniežatstva silne romanizované obyvateľstvo.
Práve s týmto faktom súvisí označenie kniežatstva a jeho obyvateľstva (Valachia /Valach, Valasi), ktoré je nápadne podobné s pôvodným slovanským pomenovaním stredovekej Itálie a tunajšieho obyvateľstva (Vlachy/Vlach, Vlasi), doposiaľ zachovaným napríklad v súčasnom poľskom jazyku (Włochy/Włoch, Włosi).
Pôvod a počiatky kolonizácie
Kniežatstvo ležiace na území dnešného Rumunska, medzi Južnými Karpatmi (staršie označovanými ako Transylvánske Alpy) a riekou Dunaj, bolo v období na konci 13. a v priebehu 14. storočia samostatným politickým útvarom, hoci uhorskí panovníci prejavovali snahy zasahovať do diania v kniežatstve a vtlačiť mu svoju suverenitu. Tieto snahy neslávili úspech a od konca 14. storočia tu začal výrazne rásť vplyv Osmanskej ríše.
Tlak Osmanskej ríše, nedostatok pastvín a hľadanie vhodnejších podmienok na život dali do pohybu početné spoločenstvá tohto pastierskeho ľudu. Obyvateľstvo z Valašska pri hľadaní nových pastvín a vhodných podmienok na život postupovalo severným smerom, sledujúc hrebene karpatského pohoria.
Čoskoro sa do kolonizácie zapojilo a ďalej sa jej zúčastňovalo aj ďalšie obyvateľstvo, s ktorým sa Valasi dostali do kontaktu medzi prvými. Boli to napríklad obyvatelia Sedmohradska, Moldavska a napokon aj Marmarošu.
