Kusé informácie, ktoré sme si mohli odniesť zo školských ľavíc, nás stručne oboznamujú o poľským úsilí za národnú nezávislosť. Tú sa Poliakom v roku 1918 aj podarilo vybojovať. Ani zďaleka však nešlo iba o tzv. poľskú vec. Na poliach neďaleko Varšavy sa totiž v roku 1920 stretli akoby dva svety – poľské národné hnutie, ktoré neraz upieralo svoj pohľad do slávnej minulosti, a na druhej strane tu bolo nové revolučné Rusko (neskôr Sovietsky zväz) so svojou radikálnou víziou budúcnosti. Boľševici, ktorí sa chopili moci už na sklonku roku 1917, snívali o premene celého európskeho kontinentu v duchu svojich revolučných zásad a svoje ťaženie cez „poľský most“ na západ vnímali len ako prvú fázu tzv. exportu revolúcie. Odpoveď na otázku – ako by vyzerala Európa, ak by Červená armáda v tejto bitke uspela – zostáva, samozrejme, v rovine špekulácií. Avšak je to prinajmenšom dobrý dôvod na zamyslenie.
Napriek svojmu významu však poľsko-boľševická vojna z rokov 1918 – 1921 nebola ojedinelá. História nás učí, že obrovský priestor za východným okrajom Karpatského oblúka formoval stáročný zápas dvoch gigantov – moskovského a neskôr petrohradského Ruska a kedysi mocnej Poľsko-litovskej únie.
Historická revue 08/2020
Ak preto chceme bližšie rozumieť dejinám východnej Európy, musíme sa pozrieť aj na storočia neľahkých poľsko-ruských vzťahov a konfliktov. V mnohých smeroch je to fascinujúci pohľad. Čitateľ sa na nasledujúcich stranách vydá spolu s početnými armádami na dlhú a neľahkú cestu po širokých končinách dnešného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, Pobaltia i samotného Ruska. Čitateľ však možno aj s istým prekvapením zistí, že napriek vzájomným konfliktom tento obrovský región neraz spájali spoločné historické symboly, spoločná minulosť a rovnaké túžby. Veď napokon, bolo to práve heslo „Za našu i vašu slobodu“, ktoré sa v poľskom i ruskom jazyku objavilo na zástavách varšavských povstalcov v roku 1831 k ucteniu si pamiatky petrohradských dekabristov. Dávali tým najavo, že ich boj nie je namierený proti ruskému národu, ale jedine proti cárskemu despotizmu. Aj dejiny východnej Európy tak napriek celému zoznamu vzájomných historických krívd tu a tam ukazujú cestu von, k lepšiemu porozumeniu.
