SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
OBSADENIE DÁNSKA A NÓRSKA NACISTICKÝM NEMECKOM V ROKU 1940

Škandinávske intermezzo

V apríli 1940 vpadla nemecká armáda do Dánska a Nórska

V apríli 1940 vpadla nemecká armáda do Dánska a Nórska. Katalyzátorom škandinávskej invázie boli obavy o veľmi dôležitú nerastnú surovinu – železnú rudu. Hitlerov strach, že jej veľké zásoby na území neutrálneho Švédska by sa moli ocitnúť v rukách západných Spojencov, vyústil do vojenského ťaženia. Dánsko nemeckému útoku podľahlo rýchlo. V Nórsku zúrivé boje trvali až do začiatku júna. Nacistický prepad oboch krajín vošiel do dejín 2. svetovej vojny pod názvom operácia Weserübung.


Prvá svetová vojna ekonomicky zničila veľké časti Európy a mnohé krajiny sa ocitli na pokraji bankrotu. Medzi nimi aj Nemecko. O vyše dvadsať rokov neskôr si nacistická mašinéria žiadne podobné dôsledky nepripúšťala. Práve naopak.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Skryť Vypnúť reklamu

Násilné prekresľovanie mapy si vyžadovalo nielen strategické premýšľanie, ale aj záruku hospodárskych istôt. V tejto súvislosti nemohlo nacistom uniknúť nerastné bohatstvo severozápadnej a severnej časti starého kontinentu. Problém bol len v tom, že o ňom vedeli aj protivníci. Jeho dôležitosť si uvedomovali úplne rovnako.

Strategická rovnováha síl vo svete bola odlišná od tej, ktorá viedla k 1. svetovej vojne. Francúzsko a Veľká Británia síce opäť čelili nemeckej expanzii a USA sa znova dištancovali od silnejúceho európskeho napätia, no ZSSR tentoraz automaticky nestál v jednom šíku so svojimi niekdajšími západnými spojencami.

V auguste 1939 Stalin a Hitler uzatvorili pakt o neútočení, čím sa vyriešil základný problém, ktorý desaťročia prenasledoval nemecké strategické úvahy. Hitlerova snaha o násilnú a radikálnu revíziu svetového poriadku počítala s bleskovým útokom a plynulým postupom naprieč suverénnymi štátmi.

Skryť Vypnúť reklamu

K tomuto veľkolepému plánu bolo potrebné zabezpečiť predovšetkým ničím nerušený chod čoraz rozpínavejšej nemeckej ekonomiky. Nemalé dodávky ropy a obilia zo ZSSR tvorili nezanedbateľnú zložku nemeckého vojnového fungovania. Dôležitá však bola aj nerastná surovina, ktorú si nacisti museli obstarať sami – železná ruda.

Nemecké nacistické jednotky neďaleko Lillehammeru, apríl 1940

Strategická Škandinávia

So statusom významného postavenia škandinávskych krajín vo vojenských plánoch operovali nielen Nemci, ale aj britsko-francúzska spojenecká aliancia. Ovládnutie tejto rozsiahlej oblasti poskytovalo veľké takticko-ekonomické výhody pre nevyhnutné výdavky počas ďalšieho vedenia vojny.

Vojenské loďstvo a letectvo tej zo znepriatelených strán, ktorá by túto oblasť kontrolovala, by získalo možnosti na budovanie nových základní. Na svoje by si prišiel aj priemysel, pretože okrem obrovského benefitu v podobe švédskej železnej rudy by mohol využívať i rozsiahlu zásobáreň kvalitného dreva.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre nemecké ozbrojené sily malo Nórsko ešte jeden kľúčový význam. Jeho obsadením by sa nacisti dostali do výbornej „krídelnej“ pozície voči polohe Britských ostrovov v Atlantickom oceáne. Nemecké letectvo by mohlo štartovať z nórskych letísk a vojnové loďstvo by kotvilo v prístavoch a fjordoch 1 500 kilometrov dlhého nórskeho pobrežia.

Na základe tohto rozmiestnenia síl by nemecké námorníctvo malo na dosah veľmi frekventované námorné komunikácie Spojencov v severnom Atlantiku. V taktických úvahách znepriatelených vojsk získaval Škandinávsky polostrov veľký význam aj ako vhodná nástupná zóna v eventuálnych bojoch proti ZSSR.

Po skúsenostiach z 1. svetovej vojny si britská vláda ani podstatná časť armády nevedela predstaviť taký dynamický vývoj udalostí na západnom fronte. Všeobecne sa predpokladalo, že Európu znova čaká dlhá zákopová vojna plná obrovských strát na životoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Vhodným opatrením k jej zamedzeniu preto mohlo byť, okrem iného, aj zatarasenie hospodárskych trás, od ktorých bola nemecká mašinéria do veľkej miery závislá. Prím hrala švédska železná ruda dovážaná do Nemecka cez nórsky prístav Narvik. Spojenci si začali čoraz jasnejšie uvedomovať, že dobre mierenou ranou do citlivého miesta môžu nemeckú vojnovú mašinériu priškrtiť.

Nemecký veľkoadmirál Erich Raeder presvedčil Hitlera o nutnosti obsadiť Dánsko a Nórsko

 Nemožno čakať

Mesiac po septembrovom vypuknutí vojny (v októbri 1939) veľkoadmirál Erich Raeder (1876 – 1960) nacistickému führerovi Hitlerovi predostrel informácie o potenciálnom nebezpečenstve budúcej prítomnosti námorných základní britského námorníctva na nórskom území.

Na zamedzenie tohto čierneho scenára preto ponúkol hneď aj riešenie – preventívny útok na Nórsko a Dánsko prostredníctvom dobre pripravenej vojenskej operácie. Myšlienka predbehnúť Britov a vytrhnúť im prípadné tromfy z rúk sa Hitlerovi pozdávala.

Skryť Vypnúť reklamu

Myslieť však musel aj na to, že Wehrmacht má momentálne „rozrobenú prácu“ v oblasti Beneluxu, a tak by išlo o riskantné rozdrobenie ofenzívnych síl. Na druhej strane, Hitler si skutočne naplno uvedomoval, že ak by dokázal severským smerom udrieť v správnom čase a s dostačujúcou intenzitou, odmena by bola štedrá. Risk je zisk. Platnosť tohto okrídleného tvrdenia mali ukázať najbližšie týždne a mesiace.

Medzitým pokračovali úvahy aj v druhom zo znepriatelených táborov. Briti boli chladní k francúzskemu návrhu na nepriame napadnutie ZSSR pod rúškom pomoci Fínsku, s ktorým boli Sovieti od novembra 1939 v tzv. „zimnej vojne“.

Súhlasili však s tým, že je nutné urobiť niečo pre zastavenie dodávok železnej rudy Nemecku. Než sa politickí partneri stihli dohodnúť na spoločnom postupe, sovietsko-fínsky konflikt v marci 1940 vyhasol. Zrealizovať už nebolo možné ani variant okupácie Fínska a Švédska pod zámienkou podpory Fínov v ich boji.

Skryť Vypnúť reklamu

Model blokády, ktorý sa však použiť dal, bol plán na prehradenie nórskych teritoriálnych vôd mínami. Nanešťastie pre Spojencov, Hitler tento ťah predvídal. Vďačiť za to mohol dôsledným spravodajským informáciám. Zamínovať nórske vody pritom navrhoval budúci britský premiér Winston Churchill (1874 – 1965) už v novembri 1939, no začalo sa tak diať až 8. apríla 1940, keď už bolo neskoro.

Ešte pred vypuknutím škandinávskeho intermezza vošiel do deja lokálny stret, ktorý osudovo naklonil misky váh. Vo februári 1940 britský torpédoborec HMS Cossack práve v blízkosti Nórska natrafil na nemeckú cisternovú loď Altmark.

Na svojej palube prevážala britských zajatcov z obchodnej lode Trevanian a tankera Africa Shell, ktoré Nemci potopili na jeseň 1939 v okolí brehov portugalskej kolónie Mozambik. Posádka torpédoborca väzňov oslobodila. Keď sa o námornom incidente dozvedel Hitler, zo strachu, že Briti prestanú rešpektovať neutralitu nórskych vôd, urýchlil prípravu severskej invázie. Nemecko zároveň dbalo na to, aby Spojenci o ničom z toho, čo malo prísť, ani len netušili.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedna z mála dánskych vojenských jednotiek, ktorá sa postavila na odpor nemeckej invázii. Fotografia vznikla 9. apríla, ešte v ten istý deň dvaja s vojakov zahynuli.

 Nerovnocenní protivníci

Po dvoch mesiacoch úvah bolo rozhodnuté – Nemecko vtrhne do  Škandinávie. Plán celej akcie si Hitler objednal už na konci januára. Jednotlivé body útoku na Dánsko a Nórsko boli dopracované 1. marca 1940. Operácie s názvom Weserübung („Cvičenie na Wesere“) vyzerala jednoducho. Uviesť ju do praxe bolo oveľa zložitejšie.

Hlavnou ideou a kľúčovým faktorom zaručujúcim víťazstvo mal byť paralelný úder zasadený obom krajinám súčasne. Na realizáciu tejto agresie mali byť využité početné stavy námorných aj leteckých záloh, a to 96 bojových a transportných lodí a 35 ponoriek.

Skryť Vypnúť reklamu

V prípade vzdušných síl mal mať útok rozsah 500 bojových a 500 dopravných lietadiel, ktoré patrili 10. leteckému zboru združenému v 5. leteckej armáde. K pozemnému postupu nacisti pred vpádom do Dánska a Nórska zhromaždili deväť divízií a jednu brigádu.

Za účelom úspešného priebehu operácie boli oba tieto celky pešieho vojska zjednotené do 21. armádnej skupiny. Na jej čelo sa postavil generál Nikolaus von Falkenhorst (1885 – 1968). Nekompromisná vojenská mašinéria Wehrmachtu však nebola tým jediným, na čo sa mohli ríšski pohlavári v rámci príprav vpádu spoliehať.

Nezanedbateľnou maličkosťou bola aj prítomnosť piatej kolóny, nachádzajúcej sa priamo v epicentre ich záujmov. Ústretovú pomocnú ruku pri realizácii invázie mali totiž Nemcom podať aj skupiny nórskych fašistov vedené kolaborantom Vidkunom Quislingom (1887 – 1945).

Skryť Vypnúť reklamu

Ozbrojené sily Nórskeho kráľovstva neboli rozsiahle. Pozemné vojsko disponovalo približne 15-tisíc mužmi. Ich počet mohlo v prípade núdzového stavu doplniť nanajvýš 100-tisíc záložníkov armády. K nórskemu nebu sa mohlo vzniesť 180 lietadiel zastaranej technickej konštrukcie a vojnové loďstvo takisto neoplývalo prebytkom bojaschopných plavidiel.

V čase nacistického stmievania sa nad nórskou suverenitou mohli Severania do otvoreného konfliktu vyslať iba štyri krížniky, 30 torpédoborcov a deväť ponoriek. Z pohľadu obrancov situácia nevyzerala vôbec ružovo. Svoju zraniteľnosť si uvedomovali.

Významnú útechu pre nich predstavoval fakt, že ak by sa teoreticky čo i len schyľovalo k neodvrátiteľnej vojne medzi Nemeckom a Nórskom, škandinávsky štát by so svojím problémom nezostal osamotený. Nóri počítali s tým, že západní spojenci nedopustia, aby Nemecko ovládlo severnú Európu. Prerátali sa. A spolu s nimi aj Dáni. Vykonanie operácie Hitler nariadil 2. apríla 1940. O týždeň sa celá invázia rozbehla.

Skryť Vypnúť reklamu

Vidkun Quisling - symbol kolaborácie s nacistami a predseda nórskej fašistickej strany Nasjonal Samling, pôsobil neskôr ako ministerský predseda okupovaného Nórska

Weserübung v Dánsku

Ozbrojené sily nacistického Nemecka vtrhli do Dánska a Nórska 9. apríla 1940 v ranných hodinách bez diplomatického aktu vypovedania vojny. Synchronizácia vpádu nezlyhala. Vďaka momentu prekvapenia postupovali invázne vojská nepriateľským územím ako nôž maslom.

Dupot čižiem príslušníkov Wehrmachtu spočiatku nenarážal na žiadny odpor. Popri masívnej pozemnej intervencii sa totiž paralelne odvíjali aj námorné výsadky na dánskych ostrovoch Sjaelland, Falster a Fyn. Nemecko považovalo Dánsko za oveľa ľahší a menej podstatný cieľ než Nórsko.

Jedinou devízou podrobenia Dánska bola jeho poloha. Mohlo sa stať ideálnym rovinatým odrazovým mostíkom pre ďalšie ťaženia. Prvým z nich malo byť práve Nórsko. To sa aj potvrdilo. Plán dvojitého útoku začal prinášať ovocie.

Skryť Vypnúť reklamu

Malá dánska armáda nemala žiadnu šancu zadržať nemecký kolos. Dve nemecké divízie obsadili Dánske kráľovstvo fakticky bez boja. Nie však bezvýhradne. Napriek mizivým šanciam sa nacistom skúsilo vzdorovať aspoň niekoľko malých jednotiek.

Najvýznamnejšie boje vzplanuli v prístave hlavného mesta Kodaň. Približne tisíc nemeckých vojakov tu čelilo oddielu kráľovskej gardy. Nemci túto skutočnosť pochopili po svojom a použili ju ako zámienku k spusteniu náletov na centrum mesta.

Zdesenie v štábe miniatúrnej dánskej armády narastalo každou minútou. V zúfalej snahe zastaviť marš nacistov naprieč ešte pred pár hodinami neutrálnou a vojnou nepoznamenanou krajinou zvolal dánsky kráľ Kristián X. (1870 – 1947) poradu najvyšších štátnych činiteľov.

Výsledkom ich brífingu bolo rozhodnutie zahasiť všetky ohniská rezistencie. Dánska vláda si uvedomila, že predlžovaním agónie obrancov Kodane by narastali straty na civilných životoch, ako aj škody na mestskej architektúre a pod tlakom jasnej vzdušnej nadvlády Luftwaffe vyhlásila okamžitú kapituláciu. „Za odmenu“ ponechal Hitler Dánom pomerne veľkú mieru samostatnosti. Tento stav prestal platiť v roku 1943.

Skryť Vypnúť reklamu

Dánsky kráľ Kristián X. bol zoči-voči beznádejnej vojenskej situáciinútený spolu s vládou prijať kapituláciu.

Weserübung v Nórsku

Na Nórsko Nemci zaútočili z mora aj zo vzduchu. Lode s výsadkovými šíkmi vojakov, spolu s bojovými plavidlami, prenikli k nórskemu pobrežiu. Rozmiestnili sa od Osla až k prístavnému mestu Narvik. V celej dĺžke tohto plavebného postupu nenarazili na žiadny protiúder od britských námorných síl.

Najpočetnejšia zložka nemeckých vojakov sa koncentrovala v smere útoku na nórske hlavné mesto Oslo. Nemecké velenie predpokladalo, že práve pád tohto najdôležitejšieho politického centra bude mať rozhodujúci vplyv na úspech celej operácie.

Realita bola nakoniec ešte prívetivejšia. Za necelých dvadsaťštyri hodín obsadili nemecké jednotky nielen Oslo, ale aj Kristiansand, Stavanger, Trondheim, Egersund, Horten, Bergen, Arendal a takisto aj samotný Narvik.

Skryť Vypnúť reklamu

Korisť bola sladká. Hitlerovým mužom padli do rúk hlavné sklady zbraní, úschovne potravín i mobilizačné a operačné dokumenty nórskeho generálneho štábu. To všetko za výdatnej pomoci tzv. quislingovcov. Tí nesklamali a svoju dejinnú úlohu (z pohľadu Tretej ríše) ‒ aktívne prispieť k pádu svojej vlasti, do bodky splnili. Jedným z letcov, ktorí sa zúčastnili výsadku a pristáli na letisku Kjevik, bol i Reinhard Heydrich ‒ neskorší tyranský zastupujúci ríšsky protektor Čiech a Moravy.

Napriek tomu, že vrchné velenie nórskej armády naplno prepadlo zúfalstvu,niektoré menšie jednotky nórskych vojakov dočasne dokázali odrážať nápor (podobne ako v Dánsku). Nemalé problémy nemeckým útočníkom robila najmä paľba z delostreleckých batérií namierených z pobrežia v okolí Oslofjordu.

Skryť Vypnúť reklamu

Za obeť jej celkom nečakane padol ťažký krížnik Blücher. V jeho útrobách zahynulo takmer tisíc námorníkov. Medzi nimi aj príslušníci Gestapa, ktorí mali zabezpečiť kontrolu okupovaných území, ak by nedošlo k dohode s panovníkom Haakonom VII. (1872 – 1957). Vďaka zneškodneniu nemeckej vojnovej lode získala kráľovská rodina, spoločne s poslancami parlamentu, čas na útek z Osla. Stihli so sebou vziať aj štátnu pokladnicu. Nórsko sa okupantom nikdy de iure nevzdalo.

V perimetri Trondheimu odrážal oddiel dobrovoľníkov nacistické útočné snahy až štyri týždne. Opieral sa o pevnosť Hegra. Svojou výhodnou polohou čiastočne dokázala vykompenzovať technické nedostatky vo výzbroji, ako aj menšiu kvantitu bojaschopných mužov na strane Severanov.

Napriek uvedeným krátkodobým úspechom ojedinelých akcií obrannej vojny, bolo iba otázkou času, kedy bude musieť kapitulovať aj Nórsko. Celkový vývoj udalostí k tomu jednoznačne smeroval. Nemecké invázne sily v rozmedzí 9. ‒ 14. apríla 1940 zlikvidovali takmer celú pozemnú armádu, zničili alebo ukoristili vojenské loďstvo aj s letectvom a v neposlednom rade nastolili okupáciu najdôležitejších hospodárskych i politických ohnísk v krajine.  

Skryť Vypnúť reklamu

Severonórsky prístav Narvik po nemeckom bombardovaní

Váhavosť podkopáva nohy

Úspech operácie Weserübung v Nórsku mal niekoľko príčin. Prvou z nich bola váhavosť nórskej vlády. Namiesto toho, aby vyzvala národ a ozbrojené zložky k neoblomnému odporu, nemohla sa rozhodnúť medzi bojom a kapituláciou, čo z nórskeho uhla pohľadu negatívne ovplyvnilo priebeh konfliktu.

Spočiatku sa voči nemeckému ultimátu postavila, ale neskôr začala s hitlerovcami vyjednávať. Okrem nízkej vojenskej morálky vo vedení armádneho štábu do hry vstúpili aj otvorené prejavy sympatií niektorých generálov a dôstojníkov s nacistickým Nemeckom. Mnohí z nich ešte počas trvania pohotovostného stavu prešli na stranu Tretej ríše.

Nerozhodnosť vládnych kruhov, priama zrada zo strany viacerých čelných predstaviteľov ozbrojených síl a predovšetkým podvratná činnosť „trójskeho koňa“ pod dozorom Vidkuna Quislinga vytvorili v Nórsku atmosféru neistoty a bezradnosti. Výsledkom bola strata nezávislosti. Vystriedal ju nacistický okupačný diktát, z ktorého dočasne dokázali profitovať iba kolaboranti a ich rodiny. Quislingova nelegitímna vláda uzavrela s Nemeckom spojenectvo.

Veľká Británia ani Francúzsko v neuralgickej chvíli „demontáži“ oboch napadnutých štátov nezabránili. Londýn a Paríž si až päť dní po nemeckom ľahkom vkročení do Dánska a Nórska uvedomili, že situácia je vážna a že podmanenie škandinávskej pevniny (respektíve k nej prináležiacich výsostných strategických vôd) dáva do rúk nacistom neoceniteľné pozície na taktickej mape európskeho bojiska. Rozhodli sa preto vyslať do dánsko-nórskeho priestoru svoje vlastné armádne celky a vytvorili tak spojenecký expedičný zbor. Muži 24. pešej brigády sa vylodili v Narviku 14. apríla 1940.

Britskí vojaci v severnom Nórsku

Spojenecký pokus o obrat

Cieľom Britov malo byť obsadenie územia na severe Nórska. Ak by sa to podarilo, nasledovalo by preťatie železničnej trasy vedúcej až k švédskym hraniciam. Celý plán však skomplikovala nejednotnosť. Veliteľstvo pozemných vojsk zastávalo názor, že pechota nie je pre útok na Narvik dostatočne pripravená.

Výrazným neduhom bolo pribúdajúce množstvo snehu. Námorná admiralita naopak tvrdila, že s pomocou delostreleckej podpornej paľby z bojových lodí je pokorenie mesta možné. V rámci vzniknutej patovej situácie prehovoril aj veliteľ 6. nórskej divízie, ktorý mal obranu Narviku na starosti, ale jeho žiadosti o vytvorenie unifikovaného velenia v otázkach realizácie narvického protiúderu vyhovené nebolo.

Ucelený operačný plán svetlo sveta neuzrel. Narvik naďalej zostával pod správou nemeckých zbraní. Britská 146. pešia armáda a francúzska 5. polobrigáda, ktoré už smerovali k miestu predpokladaných bojov, medzitým dostali úplne nový rozkaz – vykonať inváziu na strednom úseku pobrežia Nórska. Výsledkom ich snáh malo byť dobytie Trondheimu a následné spojenie sa s nórskymi vojskami zhromaždenými severne od Osla.

S realizáciou tohto variantu sa začalo 17. apríla 1940. Úvodným aktom bolo vylodenie v Namsose. Šesťtisícový dav vojakov nabral kurz Trondheim. Rýchle tempo mu dlho nevydržalo. Jeho postup bol spomalený nemeckým bombardovaním vyloďovacieho koridoru a prístupových ciest do vnútrozemia.

Britsko-nórska kooperácia žiadny obrat v konflikte neoslávila. Práve naopak. Vojaci oboch armád sa stali ľahkým terčom Luftwaffe. Z tohto dôvodu bolo pre nich veľmi náročné dosiahnuť úspech. Spojenecký protiútok nedokázal zamedziť kolapsu nórskej obranyschopnosti. V bojoch 20. – 23. apríla 1940 v Lillehammeri (severne od Hamaru) triumfovali nacisti. Južné a stredné Nórsko od tohto okamihu plne spadalo do zovretia nemeckej náruče.

Na severe krajiny došlo k poslednému pokusu o zázračný zvrat v máji 1940. Do Nórska dorazili ďalšie francúzske jednotky. Medzi nimi aj príslušníci jednotiek francúzskych alpských strelcov na lyžiach. Spolu s nimi prišla i poľská brigáda, ktorá sa sformovala vo francúzskom exile.

Dohromady sa podarilo zhromaždiť 25-tisíc mužov. Nakrátko sa zdalo, že Nemci ustupujú a Narvik bude predsa len oslobodený, čo by mohlo znamenať obrat vo vojne. Táto nádej ale zhasla už 10. mája 1940. V ten deň Wehrmacht ráznym vystúpením proti koaličným jednotkám prinútil spojenecké sily Nórsko opustiť. Háčik bol v tom, že bez dobytia Narviku sa Spojencom mohlo len veľmi ťažko podariť uskutočniť masívnu evakuáciu svojich vojsk. Pod tlakom tejto okolnosti boli 28. mája 1940 ukončené boje v okolí uvedeného mesta.

Narvik bol oslobodený len nakrátko. Potenciál tohto triumfu nebol využitý k denacifikovaniu celej krajiny a ani nemohol. Prístav zohral výsostne pragmatickú vojenskú úlohu realizovať evakuačnú záchrannú akciu. Ani to sa však nezaobišlo bez strát. Nemci napadli britské lode a lietadlovú loď HMS Glorious poslali na dno. Sami pritom utŕžili nemalé straty.

Za celé obdobie nórskej anabázy prišli o tri krížniky a desať torpédoborcov. Ďalšie tri veľké plavidlá boli poškodené. Nemecké námorníctvo, s výnimkou ponoriek, odvtedy nebolo schopné vážnejšie zasiahnuť do bojov. Zároveň však platilo, že nijaký iný faktor nezohral v nemeckom víťazstve takú dôležitú úlohu ako premyslené využitie vojnového letectva. Na Luftwaffe sa hitlerovci mohli spoliehať aj naďalej. Strategicky príťažlivý Narvik aj vďaka jej náletom 10. júna 1940 padol nazad do lona Tretej ríše

Hitlerovým triumfom v roku 1940 sme sa venovali v Historickej revue 02/2020.

Dôsledky

Po zisku celého Nórska mohlo nemecké loďstvo nielen oveľa pohodlnejšie prepravovať dôležité suroviny zo Švédska, ale čoraz väčšiu rolu začal hrať ponorkový spôsob boja. Vo vlnách Atlantického oceána sa zintenzívňoval nemecký hon na britské námorné plavidlá prostredníctvom uplatňovania ponorkovej taktiky „vlčích“ svoriek. Jej pôvodná myšlienka síce skrsla v hlave nemeckého admirála Karla Dönitza (1891 – 1980) už v roku 1935, ale do diania intenzívne zasahovala až v rokoch 1940 – 1943.

Nemecká okupácia Dánska a Nórska vyvolala izoláciu ďalších škandinávskych krajín Švédska a Fínska. Prejavila sa v podobe prerušenia logistických kontaktov oboch štátov so západnými krajinami. Neutrálne Švédsko muselo na jej základe zo svojho postavenia „nad vecou“ 2. svetovej vojny klesnúť o niečo hlbšie ‒ v záujme vlastného prežitia a zachovania hospodárskej integrity učinilo ústupky Hitlerovi.

Záveru druhej svetovej vojny sa venovala Historická revue 05/2015.

Oveľa horšie na tom bolo Fínsko. Odrezané od londýnskych a parížskych vojenských dodávok sa ocitlo úplne osamotené tvárou tvár rozmarom ZSSR, ktorému nedávno muselo odstúpiť rozsiahle územia po skončení zimnej vojny (30. november 1939 – 13. marec 1940).

Po spojeneckom fiasku v Nórsku na Fínov doľahli aj pochybnosti o vlastných silách a schopnostiach vzdorovať akejkoľvek ďalšej agresii. Nepríjemné vyhliadky možnosti obnovenia konfliktu so ZSSR bez západnej pomoci priviedli fínsku vládnu garnitúru k myšlienke spolupráce s Nemeckom. Fínsko si tak zo svojej perspektívy vybralo menšie zlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na Historická revue

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 974
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 786
  3. Aká je chémia vôní 13 608
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 834
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 714
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 244
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 792
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 392
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 252
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 033
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Gröhling by mohol na revanš blokovať Matovičov plán, ale neurobí to

Do Vianoc otvoria aj školu, kam chodia Matovičove dcéry.

Lídri strán po rokovaní u prezidentky.
Dobré ráno

Dobré ráno: Lučanský mal brať úplatky. Kedy sa skončí zatýkanie?

Čo to vypovedá o štáte v ktorom sme žili?

Prokurátor Maroš Žilinka.

Neprehliadnite tiež

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu

Vedúcou osobnosťou pri prvotnom šírení kresťanstva medzi pohanmi bol Žid Pavol z Tarsu, učený farizej a privilegovaný rímsky občan.

Americkí prezidenti: októbrové vydanie HR

Každé štyri roky média i verejnosť po celom svete aspoň na krátky čas zaujme jedna otázka – kto bude nadchádzajúcim prezidentom Spojených štátov amerických? Už dlhší čas asi nikto, bez ohľadu na jeho sympatie či antipatie, nepochybuje, že prezidentské voľby v tejto krajine nie sú len úzko národnou americkou záležitosťou, ale je to udalosť, ktorá má aj globálny význam

Monsterprocesy v Československu: septembrové vydanie HR

Ak sa máme pozrieť na obdobie konca 40

Bola atómová bomba jediným možným riešením?

Pred 75 rokmi skončila vojna v Tichomorí

Najvytrvalejší spor, ktorý sa týkal vojny v Tichomorí, vypukol hneď po jej jadrovom zavŕšení