Milí čitatelia,
písal sa 23. jún 1940 a Adolf Hitler si osobne prišiel do Paríža vychutnať svoj najväčší životný triumf. Hlavné mesto Francúzska a spolu s ním celá krajina pred ním ležali pokorené a ponížené. Nemeckú vojenskú kolónu, ktorá sprevádzala svojho vodcu, so slzami v očiach sledovali nešťastní Parížania a zdalo sa, že rýchlo sa rozširujúcej nacistickej nadvláde v Európe už nič nestojí v ceste.
Počas jedného roka do rúk nacistov padla veľká časť západnej Európy. Nečakanou a rýchlou operáciou Weserübung sa Nemcom podarilo za krátky čas obsadiť Dánsko i strategicky dôležité Nórsko. Už o pár týždňov v máji a júni 1940 zaskočili západných Spojencov ešte viac. Odvážnou a riskantnou operáciou Fall Gelb a tankovým útokom cez Ardenský les zaskočili protivníkov do takej miery, že tí sa v chaose, ktorý po tomto šoku nastal, nedokázali postaviť na sústredenú a efektívnu obranu. V krátkom čase sa tak krajiny Beneluxu i samotné Francúzsko ocitli pod nemeckou kontrolou. Dovtedy sotva predstaviteľný scenár sa stal ťaživou realitou.
Čo stálo za bleskovými úspechmi nacistov? Prečo francúzske vojská i Britský expedičný zbor, ktoré svojou početnosťou v ničom nezaostávali za Nemcami, prežívali takú drvivú porážku? V najnovšom vydaní Historickej revue sa autori snažia hľadať nielen vojensko-strategické vysvetlenia. Na kolosálnu prehru západných demokracií je potrebné sa dívať v širšom kontexte a vrátiť sa ešte do obdobia tzv. „čudnej vojny“. Keď v septembri 1939 nemecké bomby dopadali na poľské mestá, francúzski i britskí vojaci nečinne stáli na hraniciach, vyčkávali v čase, keď si situácia vyžadovala ich rozhodný a tvrdý úder. A vrátiť do minulosti by sme sa mali ešte viac – k Mníchovskej konferencii zo septembra 1938, keď sa Veľká Británia i Francúzsko zo strachu pred Hitlerom rozhodli obetovať iného lojálneho a odhodlaného spojenca – Československo. Potvrdili sa tak vtedajšie slová Winstona Churchilla: „Vyberali ste si medzi hanbou a vojnou. Vybrali ste si hanbu a budete mať aj vojnu.“ Dodajme, že aj potupnú porážku. Už čoskoro sa ale ten istý Churchill postavil do čela Veľkej Británie a premenil ju na pevnosť, ktorá sa napokon aj vďaka československým a poľským letcom nacistom ubránila.
Udalosti z rokov 1938 – 1940 tak potvrdzujú starú pravdu, že zoči-voči narastajúcemu zlu nie je možné váhať, ani sa skrývať pred vlastnou zodpovednosťou. Naopak, treba sa proti nemu bez obáv a s vierou postaviť na odhodlaný odpor.
Jaroslav Valent,
zodpovedný redaktor HR
