Ešte pomerne nedávno sme si pripomínali 300. výročie od narodenia na Slovensku azda najpopulárnejšej habsburskej panovníčky Márie Terézie. Jej dlhá, štyri desaťročia trvajúca vláda pomohla stabilizovať celú monarchiu a zároveň ju do značnej miery zreformovala a modernizovala.
Právom si preto vyslúžila povesť uvážlivej či konzervatívnej reformátorky. Už menej to však platilo o jej synovi a nástupcovi Jozefovi II. Práve jeho vláda, ohraničená rokmi 1780 a 1790, je príkladom toho, že často aj to najlepšie mienené úsilie o reformy, politické, hospodárske a sociálne zmeny, sa môže minúť účinku, ak je presadzované jednostranne, bez dialógu a bez snahy pochopiť špecifiká krajiny.
Aj preto práve vláda Jozefa II. býva často uvádzaná ako príklad osvietenského absolutizmu, ktorý síce presadzuje ušľachtilé a chvályhodné ciele, no robí to neraz až despotickým spôsobom.
Silný pocit, že ja viem najlepšie, čo táto krajina potrebuje, je zrejme často opakujúci sa motív nielen v hlavách dnešných politikov, ale bol rovnako silnou pohnútkou aj v hlavách panovníkov, ktorým nechýbalo dobré vzdelanie, kontakt s najpoprednejšími učencami doby, no predovšetkým neobmedzená moc.
Jozef II. bol nepopulárny panovník. Inak to ani nemohlo byť. Na rozdiel od svojej matky, ktorá mala cit pre kompromis a to, čomu sa hovorí umenie možného, sa vyznačoval tvrdohlavosťou a niekedy až aroganciou.
Bol to však zároveň mimoriadne pracovitý muž, ktorý vnímal svoju vládu ako službu a svojmu poslaniu sa chcel naplno podriadiť. Pustil sa preto do ambiciózneho diela, ktorého cieľom bolo pretvoriť nesúrodú a v mnohom zaostávajúcu monarchiu na moderný fungujúci štát, ktorého obyvatelia sa začnú považovať za lojálnych občanov.
Počas desaťročia svojej vlády Jozef II. vydal šesťtisíc patentov, t. j. panovníckych nariadení s účinnosťou zákona, ktoré sa dotýkali všetkých sfér verejného života a ktoré sa snažili na jednej strane obmedziť privilégiá šľachty a na druhej zlepšiť život obyčajných poddaných.
Hoci na konci života – sklamaný a zatrpknutý – väčšinu svojich reforiem odvolal, zostali po ňom aspoň dve najdôležitejšie – tolerančný patent s jeho náboženskou slobodou a zrušenie nevoľníctva.
Aj napriek nezdaru, ktorý pred smrťou s trpkosťou pociťoval, tak jeho desaťročná vláda priniesla aspoň určitú úľavu tým najjednoduchším obyvateľom jeho rozsiahlej ríše.
