V dlhodobej histórii kmeňov, národov, štátov môžeme pozorovať skutočnosť, že tieto sa vždy snažili využiť surovinové zdroje vo svoj prospech. Tak je tomu až dodnes.
Dokonca tieto zdroje boli hlavnou príčinou vojenských stretov a záujmov. Územie dnešného Slovenska je prevažne horskou krajinou, ktorá bola obdarovaná bohatstvom ložísk minerálnych rúd drahých a farebných kovov.
Z nich dominovali meď, zlato a striebro či veľmi potrebné železo. Boli to aj surovinové zdroje, ktoré prispeli k výstavbe dnešných historických miest stredoslovenského a východoslovenského regiónu (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Gelnica, Rožňava, Smolník, Spišská Nová Ves a iné).
Dnes tieto mestá a obce zakladajú či spájajú svoju históriu s banskou činnosťou (hoci už neexistujúcou) a baníckymi tradíciami. Dôkazom toho je takmer 40 banských spolkov a cechov miest a obcí na Slovensku.
Združenia a samosprávy si uvedomujú, že baníctvo a naň nadväzujúce pracovné profesie zohrali významnú etapu v ich histórii, ktorá dnes môže napomôcť rozvoju cestovného ruchu a tak i ekonomického profi tu.
S touto ideou kolektív autorov tohto čísla Historickej revue pristúpil k požiadavke vedenia redakcie prezentovať aktuálne výsledky bádania rôznych vedných odborov v oblasti baníctva na Slovensku.
Môžeme konštatovať, že slovenská historiografi a vo svojich vedeckých a prenesene i v školských výstupoch čoraz častejšie zdôrazňuje význam počinov a udalostí v oblasti baníctva, ktoré sa udiali na území dnešného Slovenska.
Tieto prekročili význam stredoeurópskeho priestoru – napríklad pozoruhodná razba mincí v mincovni Kremnica od začiatku 14. storočia až dodnes; rozvoj ťažby medených rúd prostredníctvom Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti od záveru 15. storočia do polovice 16. storočia najmä v oblasti stredného Slovenska a export medi do Európy a Afriky; prvé použitie čierneho strelného prachu na svete pri dobývaní rúd (1627) v revíri Banskej Štiavnice; založenie (Mária Terézia) a pôsobenie vysokej banskej školy v Banskej Štiavnici do roku 1918...
Svoje posledné slovo nepovedali ani vedné odbory archeológie a archívnictva, čoho dôkazom sú v talianskych archívoch nedávno zistené obchodné vzťahy Uhorska s Benátskom v 13. – 14. storočí pri vývoze striebra a importy z Benátska na lokalite Glanzenberg v Banskej Štiavnici. To môže byť už ďalší príbeh a poučenie pre čitateľov Historickej revue.
